Archív pre rubriku ‘z Vašich listov’

Odkaz od pani Paulínky…

1.7.2009 redakcia časopisu

Milí čitatelia Blumentálu,
som len občasným čitateľom tohto časopisu, nakoľko bývam mimo Bratislavy, ale rada by som Vám zanechala odkaz od mojej babičky, 89-ročnej pani Paulínky - osoby, ktorú ste možno viacerí z Vás poznali. Po dlhé roky bola farníčkou Blumentálu a podaktorí ju volali aj „patrónka račianskeho parku”. Bohužiaľ už nie je medzi nami a ja jej týmto chcem splniť sľub, ktorý som jej dala. Chcela totiž, aby som napísala článok do Blumentálu, kým ešte žila, ale nestihla som to, a tak vám chcem aspoň krátko napísať teraz. Nikdy nezabudnem, ako ma od malička moji starí rodičia viedli cestou k Bohu. Moje každoročné prázdniny v Bratislave boli pre mňa jedným z najkrajších období v roku. Možno aj preto mám dodnes Bratislavu veľmi rada. Spomínam si, ako sme často chodievali na prechádzky do Horského parku, do kostola a do jaskyne Panny Márie, ktorá je po ceste. Každý deň sme sa modlili pod krásnym obrazom svätej rodinky, ktorý v izbe mojich starých rodičov visí dodnes. Chodievali sme na púť do Marianky a neskôr sme tam boli s babičkou spolu aj s mojimi deťmi. Môj dedko Vojtech ma takisto naučil žiť v pokore a láske k Bohu. Chodili sme spolu do kina, čítali knižky, lúštili krížovky, plávali v Dunaji a v studenej vode na kúpalisku na Lide, pričom mi nikdy nezabúdal pripomenúť cestu, ktorou má človek kráčať a byť verný svojej viere. Obaja moji starí rodičia mi ukázali ich životnú cestu ako vzor a ja som si vždy mala na čo spomenúť, keď mi bolo ťažko. Naučili ma pokore, ktorú by mal snáď každý človek v živote pocítiť, aby pocítil veľkosť toho Najvyššieho. A túto pokoru som videla aj v posledných babičkiných chvíľach. To, s akou oddanosťou pokorne trpela a verila, mi dodnes tlačí slzy do očí. Babička nemala spočiatku ľahký život. Už veľmi skoro pocítila, aký je ľudský osud ťažký, pretože musela od ranného veku pracovať aj napriek svojmu podlomenému zdraviu. Musela sa starať o svojich nevlastných súrodencov a skoro odísť z domu zarábať si na živobytie. V živote mala veľa ťažkých chvíľ, ale postretlo ju aj šťastie v podobe jej jedinej dcéry Evky a dobrého manžela, s ktorým žila šťastne dlhé roky. Po celý ten čas bola hlboko veriaca a v každej ťažkej chvíli ho prosila o pomoc. Boh ju vždy vyslyšal a Anjel ju vždy sprevádzal. Starala sa o svojho muža, keď bol chorý a sprevádzala jeho posledné chvíle modlitbou. Aj keď jej zistili ťažkú chorobu, nevzdala sa a prosila pána Ježiša o pomoc. On ju vyslyšal a ona svoju chorobu prekonávala dlhé roky s väčšími či menšími ťažkosťami a ešte sa snažila povzbudzovať ostatných. Myslím si, že napriek mnohým trápeniam prežila krásny život a bola šťastná. Keď už bola odkázaná len na posteľ najprv doma a potom v nemocnici, trpela. Zdalo sa jej však, že sa dakedy dejú zázraky. Cítila, že Boh stojí pri nej a pán Ježiš jej pomáha. Až keď zdravý človek vidí umieranie dakoho blízkeho, pocíti bezradnosť, že sa už nedá pomôcť. Vtedy si uvedomí, aké sú všetky naše pozemské starosti zanedbateľné. Stále žasneme nad tým, že babička napriek ťažkej chorobe nemala nijaké bolesti, čo prekvapovalo aj lekárov. Ona vravela, že to všetko je len viera. Modlila sa každý deň k Ježiškovi, k Duchu Svätému a ruženec. Vravela, že Ježiš je jej uzdravovateľ a celé roky ju liečil. Pre človeka je niekedy nepochopiteľné, prečo musí človek umierať tak ťažko. Prečo musí toľko trpieť. Babička vravela, že naše utrpenie je časťou očistca, ktorú si odtrpíme už tu na zemi a potom tam hore to budeme mať ľahšie. Na záver chcem povedať vám všetkým, ktorí ste chorí, trpíte, máte problémy v rodinách, ste opustení a lebo ste v inej zúfalej situácii, nezúfajte a nestrácajte nádej! Tam hore je naša pomoc. Poproste o ňu! Ďakujte Bohu za to, čo ste v živote krásne dostali a proste o to, v čom potrebujete pomoc. Nebuďte netrpezliví, neočakávajte, že sa všetko hneď zmení, ale s pokorou prežite každý deň. A pomoc určite pocítite. To je odkaz od mojej drahej babičky. Babi,

ďakujem za všetko. Tvoja vnučka.

Pridané do rubriky z Vašich listov

Napísali ste nám

1.5.2009 redakcia časopisu

Svet opäť útočí na pápeža

Tento názov preberám z článku v jedných

našich novinách. Bol to úvodník vo februári a týkal sa zrušenia exkomunikácie štyroch biskupov schizmatického Spoločenstva svätého Pia X. Lavínu útokov na Svätého Otca spustil biskup Wiliamson, ktorý vyslovil svoj vlastný názor na holokaust. Svätý Otec jeho názor odsúdil - to však nezabránilo útokom proti nemu.

 

V marcovom čísle Blumentálu bola uverejnená vynikajúca kázeň vdp. Jozefa Kováčika, hovorcu KBS na túto tému. Ešte nedoznel tento umele vyvolaný poplach a kritika Svätého Otca, a už je tu ďalšia zámienka na jeho osočovanie a znevažovanie. Počas letu do hlavného mesta Kamerunu poskytol Svätý Otec rozhovor novinárom, v ktorom medzi iným povedal, že proti rozširovaniu AIDS, tejto strašnej epidémie na africkom kontinente, neexistujú efektívnejšie prostriedky, ako sú tie, ktoré odporúča Cirkev. Nad touto chorobou nemôže zvíťaziť rozdávanie ochranných prostriedkov. Naopak, je tu reálne nebezpečenstvo, že sa tento nepriaznivý stav ešte zhorší. Cirkev tu ponúka angažovanosť v dvoch smeroch: Prvý spočíva v humanizácii sexuality, teda v duchovnej a ľudskej obnove, ktorá prinesie nový spôsob správania sa ľudí. Druhý v pravom priateľstve s trpiacimi ľuďmi.

 

Tento názor nenadobudol Svätý Otec vo svojej pracovni vo Vatikáne, ale tlmočil názor tisícov misionárov, lekárov, zdravotných sestier, afrických biskupov, kňazov i laických spolupracovníkov mnohých humanitárnych organizácií.

 

V našom farskom časopise sme mali možnosť prečítať si autentické svedectvo vdp. Daniela Diana v článku: Oči videli, srdce plakalo o situácii v Keni a o práci Cirkvi a angažovaných veriacich laikov. Článok vyšiel ešte pred návštevou Svätého Otca v Afrike a plne dosvedčuje slová najvyššieho predstaviteľa Cirkvi.

 

Prečo teda tá priam hysterická reakcia? Zaútočiť na svetovú „sexuálnu revolúciu” znamená ohroziť zisky farmaceutických koncernov. Noviny New York Times napísali: „Pápež si nezaslúži nijakú dôveru, pokiaľ prekrúca vedecké dôkazy”. Nie som lekár, ale to, čo som čítal a počul z úst rozličných vedeckých kapacít z tohto odboru, stopercentná ochrana pred nákazou AIDS a inými pohlavnými chorobami sa nedá dosiahnuť ochrannými prostriedkami, ale iba vernosťou muža a ženy. Presne to žiada aj Katolícka cirkev - život muža a ženy vo sviatostnom manželstve. Nemala by teda vyššie uvedená poznámka na adresu Svätého Otca znieť skôr takto: New York Times si nezaslúži nijakú dôveru, lebo prekrúca vedecké dôkazy?

 

Väčšinu vplyvných denníkov a televíznych kanálov financujú priamo alebo cez nastrčené osoby (firmy), finančné inštitúcie, ktoré vyrobili priam rozprávkovú stratu (podľa odborníkov viac ako päť biliónov dolárov), a ktoré naštartovali súčasnú ekonomickú krízu. Na ich adresu na tlačovej besede na palube lietadla Svätý Otec povedal: Kde chýba etika a morálka, nemôže byť spravodlivosť vo vzťahoch. Podľa nášho múdreho porekadla, zdá sa, že „trafená hus začala gágať. J. Krta

 

Čo dodať k príspevku nášho čitateľa? Azda iba to, že Pán Ježiš povedal: Mňa prenasledovali, budú aj Vás. Každý kresťan by mal rátať s tým, že ho”svet” nebude chváliť. Čím horlivejšie bude pracovať pre Cirkev, tým viac útokov bude musieť znášať. A Svätý Otec Benedikt XVI. pracuje ozaj horlivo. Veľa veriacich si uvedomuje, že počas svojho pontifikátu bude musieť odolávať mnohým útokom. Světlo uverejnilo Výzvu na modlitbu za Svätého Otca, do ktorej sa zapojilo vo svete už veľa ľudí. Pripojme sa teda k celosvetovo šírenej modlitbe za nášho najvyššieho duchovného pastiera. Môžeme sa modliť aj ako novénu:

 

Otče náš, Zdravas Mária (3x), Sláva Otcu. V. Modlime sa za nášho pápeža Benedikta. R. Nech ho Pán zachová a posilňuje, nech ho urobí blaženým už tu na zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov. V. Ty si Peter, to je Skala. R. A na tejto skale postavím svoju Cirkev. Modlime sa: Všemohúci večný Bože, zmiluj sa nad svojím služobníkom naším pápežom Benediktom, a veď ho vo svojej dobrote na ceste k večnej spáse, aby sa podporovaný tvojou milosťou celou svojou silou usiloval o to, čo sa tebe páči. Amen. Matka Cirkvi, oroduj za nás! Svätý Peter, oroduj za nás!

Pridané do rubriky z Vašich listov

Napísali ste nám

1.4.2009 redakcia časopisu

Vážená redakcia časopisu Blumentál, rada by som sa s Vami a s Vašimi čitateľmi podelila o nasledujúcu skúsenosť a vydala ňou svedectvo. Do kostola Blumentál chodím na sväté omše veľmi rada už od detstva. Neraz mi pri vstupe do tohto chrámu hneď za hlavnou bránou kostola vľavo padli oči na reprodukciu Matky dobrej rady s najdôležitejšími historickými informáciami, ktoré sa viažu k tomuto milostivému obrazu.

No vnútorným zrakom mi „padli oči” na tento vzácny obraz až práve prostredníctvom Vášho mesačníka Blumentál. Zmienky o milostivom obraze Matky dobrej rady sú v ňom permanentne uverejňované (posledne apríl, august, október 2008), a teda vďaka týmto „smerovkám” som si našla cestu k Panne Márii - Matke dobrej rady, ktorej cnosť „dobrej rady” je týmto obrazom sprítomňovaná aj v našom kostole Blumentál.

S čím by som sa rada s Vami podelila, je moje poznanie, že tento obraz Matky dobrej rady bol nielen kedysi milostivým obrazom, ale ním aj je.

Pravidelne som sa začala pred týmto obrazom modliť a prostredníctvom Matky dobrej rady vyprosovať od nebeského Otca potrebné milosti.

Týmto chcem vydať svedectvo o dvoch vyslyšaniach vo veľmi vážnych a chúlostivých záležitostiach (druhá sa týkala života a smrti). Tieto vyslyšania sa udiali v auguste 2008 a vo februári 2009. Rada by som týmto povzbudila všetkých, ktorí hľadajú pomoc. Je nablízku, dokonca v našom bratislavskom chráme Blumentál.

Ešte raz vďaka za časopis, nech Pán hojne požehnáva toto Vaše apoštolské dielo a samozrejme všetkých Vás, ktorí časopisu vdychujete život.

Viktória

26. apríla si opäť pripomenieme náš miestny sviatok Matky dobrej rady. Tešíme sa tomuto svedectvu, lebo je dôkazom, že úcta k našej Matke dobrej rady sa v našej farnosti obnovuje, a že čoraz viac jej detí si ju pod týmto titulom uctieva a čerpá z milostí, ktoré nám u svojho Syna vyprosuje. Boli by sme radi, keby toto svedectvo nebolo posledné.

Pridané do rubriky z Vašich listov

Z Vašich listov

8.12.2008

Po dvadsiatich rokoch chcem svedčiť o pomoci našej nebeskej Matky Panny Márie a o svojom obrátení: V r. 1988 sa mi narodil prvý vnuk. Moja dcéra chodila do prvého ročníka zdravotnej školy, mala pätnásť rokov. Ja som bola zamestnaná a bola som veľká karieristka, chcela som v živote niečo dokázať. A naraz toto! Sklamanie, zúfalstvo. Trápilo ma, čo povedia ľudia, ako bude reagovať rodina? Čo ďalej, ako situáciu riešiť…?
 

O tehotenstve mojej dcéry som sa dozvedela 23. februára, keď bola dcéra už v šiestom mesiaci. Dorastenecký gynekológ mi chcel pomôcť tým, že umelo vyvolá pôrod… S tým som však za nijakú cenu nesúhlasila. Mala som veľmi dobrú kolegyňu, a aj ona chcela pomôcť: Má príbuznú v Košiciach, nemôže mať deti… To som tiež nepokladala za správne. Čo teda robiť? Manžel na mňa a na dcéru zanevrel a so situáciou nechcel mať nič spoločné, takže na rozhodnutie som bola sama. Zrazu predčasne 23. marca sa narodil môj vnúčik Romanko.
 

Rozhodla som sa ísť namiesto dcéry na materskú dovolenku, aby mohla dokončiť školu. Keď mal Romanko tri mesiace, dozvedeli sme sa, že je zdravotne postihnutý a nikdy nebude chodiť. Nemal vyvinuté šľachy ani svalstvo. Moje zúfalstvo a beznádej boli nesmierne. Manžel bol komunista a ja som v tom čase nepoznala inú modlitbu ako Otče náš a Zdravas. Pri týchto modlitbách som preplakala celé dni a noci.
 

Lekár v Zdravotnom stredisku pre nedonosené deti mi povedal, že nám pomôže iba zázrak. Vyhráme, ak chlapček začne loziť. Chodili sme na rehabilitáciu a usilovne som s Romankom cvičila. Trvalo to osem mesiacov, kým začal loziť. Lekár mi vtedy povedal že si zaslúžim Nobelovu cenu, lebo je to len mojím pričinením. Moja radosť a pýcha nemala hraníc. Všade som sa chválila. Nepoďakovala som sa Bohu za ten zázrak uzdravenia môjho vnuka. Bola som pyšná na to, čo som dokázala. Iba ja!!!
 

V r. 1995 som len zo zvedavosti išla so svojou kolegyňou na mariánsku púť, a tam som vnútorne pochopila, že sa musím zmeniť. Ako som už spomenula, vedela som sa modliť len Otče náš a Zdravas. V ten deň som vnútorne pochopila, že niečo sa vo mne musí zmeniť. Naučila som sa modliť ruženec, dala som si na poriadok dušu a denne som prijímala Eucharistiu. V tom čase som mala štyridsať rokov.
 

Keď mal Roman osem rokov, bol u mňa na návšteve. V tú noc, keď u nás spal, som vo svojom srdci mocne pocítila a prežila niečo mimoriadne, dotyk nebies, pričom som jasne pochopila, že nie ja som vyliečila Romanka, ale že tú milosť uzdravenia mu u nebeského Otca vyprosila Panna Mária.
 

Od toho dňa som sa obrátila vo svojom vnútri. Zasvätila som sa nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a cez ňu som sa vrhla do náruče nášho nebeského Otca. Dotyk nebies som pocítila ešte veľakrát, aby sa ešte väčšmi upevnila moja viera.
 

Roman má dvadsať rokov a jeho uzdravenie potvrdil lekár. Vaša stála čitateľka a sestra v Kristovi Ľudmila Plné meno a adresu autorky listu máme v redakcii.  

Pridané do rubriky z Vašich listov

Z Vašich listov

1.11.2008 redakcia časopisu

Matka ani teraz nesklamala
Dňa 7. septembra otriasla celým Slovenskom správa, ktorá zaznela z éteru, že v skorých ranných hodinách havaroval v Chorvátsku autobus so slovenskými občanmi. Táto správa šokovala skutočnosťou, že pri havárii zhynulo štrnásť pasažierov a dvadsať ďalších bolo ťažko či ľahšie zranených, i pohľadom na neustále sa opakujúce zábery na havarovaný autobus. Tí, čo prežili túto hrôzu, sa len ťažko rozpamätúvali na okamihy hrôzy, na moment, keď autobus prerazil zvodidlá a narazil do betónového piliera nadjazdu. Po zverejnení správy sa novinári i pracovníci elektronických médií obracali na príbuzných tých, čo haváriu autobusu prežili, aby sa informovali o situácii, o zdravotnom stave ich ranených príbuzných.

Zaujímavá správa zaznela 8. septembra v deň sviatku narodenia Panny Márie v televíznych novinách STV i súkromnej Markíze. Svedectvo vydala pani, ktorá mala v autobuse svojich blízkych. Tí, akoby zázrakom vyviazli bez jediného škrabanca. Pani podala prekrásne svedectvo viery, ktoré len potvrdilo, že ten, kto sa obracia s prosbou o pomoc k Ježišovej Matke, neostane nevyslyšaný. Pani hovorila o tom, že denne zasväcuje celú svoju rodinu Panne Márii a verí, že práve ona zachránila jej blízkych. Takto táto mariánska ctiteľka verejne pred televíznymi kamerami svedčila o tom, že Panna Mária naozaj pomáha a chráni svojich ctiteľov aj v okamihoch ohrozujúcich život, aj tam, kde nijaký lekár ani nijaká poisťovňa pomôcť nemôže. Veď: Nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba prosil o pomoc…

Skončil sa mesiac október, ktorý bol príležitosťou zúčastňovať sa na spoločnej modlitbe posvätného ruženca, a aj tak si posilňovať dôveru v pomoc našej nebeskej Matky, jej zasväcovať nielen seba, svoj život, ale aj svojich najbližších tak, ako to robila a iste aj ďalej robí mariánska ctiteľka, ktorá neváhala verejne vydať svedectvo po havárii slovenského autobusu v Chorvátsku.

Žijeme tempom, ktoré prináša takmer denne nielen havárie na cestách, ale aj „havárie” v našich rodinách, na pracoviskách, všade tam, kde zlyhávajú morálne zásady,
kde sa jednotlivci, ale postupne, zdá sa, aj celá spoločnosť, zrieka náboženských
a etických princípov.

Aj keď sa ružencový mesiac skončil, berme naďalej do rúk ruženec a s vierou a dôverou sa utiekajme k Márii rozjímajúc o tajomstvách jej Syna. Zvlášť v tomto roku, keď prežívame jubilný rok 150. výročia Lurdských zjavení. Tam v Lurdoch, ktoré v tomto roku navštívilo opäť aj množstvo slovenských pútnikov, Mária denne dokazuje svojim ctiteľom, že drží nad nimi svoju mocnú ochrannú ruku. A hoci nie všetci chorí odchádzajú z tohto pútnického miesta telesne uzdravení, načerpajú tam duchovnú silu, aby s láskou dokázali prijať svoje životné kríže tak, ako ich prijala ona.

V. H.

Pridané do rubriky z Vašich listov