Blumentál
Chrám – dom Boha medzi nami

Nový mesiac, ktorý sa pred nami otvára, je tento rok pre nás mesiacom, v ktorom si máme viac uvedomiť, čo všetko dostávame od Boha v jeho dome, ktorého 120. výročie konsekrácie si pripomenieme 28. októbra. Možno by sme sa už mali pripravovať na slávenie výročia posviacky nášho farského chrámu. Ak chceme ten deň prežiť naozaj naplno, potom by sme si mali úprimne odpovedať na niekoľko otázok. Predovšetkým, čo si máme uvedomiť, keď vstupujeme do chrámu, do domu Boha medzi nami? Kedykoľvek vstúpime do chrámu, prichádzame na audienciu k živému Bohu prítomnému medzi nami. To je prvý a úžasný dar, ktorý nám poskytuje Boh skrze tento chrám stojaci uprostred našich príbytkov.

Nič väčšie, než je osobné stretnutie s Bohom, vo svete nenájdeme. V každom chráme katolíckeho sveta je medzi nami a pre nás prítomný Boh pod podobou chleba v Eucharistii. Veľké tajomstvo viery vnímané cez náš pozemský zrak nedokážeme síce nikdy pochopiť, ale milujúce otvorené srdce túto skutočnosť prijíma. Boh, ktorý prebýva v Eucharistii, však nechce byť v chráme len adorovaný, ale chce vstupovať do ľudského srdca, do života každého jednotlivca i spoločnosti a zjednotením sa s človekom v Eucharistii chce ho pretvoriť na svätého a dokonalého.

V chráme sa koná Kristova eucharistická obeta. Posledná večera a Golgota sú neoddeliteľne spojené. Chrám sa takto stáva obrovským žriedlom života pre každého, kto doň vstupuje so živou vierou v prítomného Boha. V tejto viere v prítomnosť Boha nemôže človek nevidieť miesto znovuzrodenia – krstiteľnicu. Nemôže nevidieť miesto opätovného odpustenia a objatia – spovednicu. Nemôže nevidieť oltár a ambonu či eucharistický stôl, z ktorého dostáva Chlieb života a Nápoj lásky, rovnako ako od ambony dostáva posolstvo spásy. Kostol je teda miesto, kde človek nachádza to, čo potrebuje pre každodenný duchovný život, čo sa stáva vstupenkou do večného života.

V sochách a obrazoch svätcov a svätíc v kostole nám Boh ponúka živé vzory, ktoré prijali plán jeho spásy, spolupracovali s ním a v dejinách napriek tomu, že ich pozemský život sa skončil, pretrváva vďačná spomienka na nich.

Bohatý liturgický kalendár, ktorý najintenzívnejšie prežívame práve v chráme, nám tento mesiac ako vzory ponúka svätého Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi, sluhu sluhov Božích, blahoslavenú matku Teréziu z Kalkaty – ženu, ktorá si neváhala strčiť ruky do odpadu a zachraňovať odhodené deti, či ošetrovať najnúdznejších. Žena poctená množstvom čestných doktorátov ale aj Nobelovou cenou si uvedomovala, že bez Boha nič nedosiahne. Preto na svojich cestách po Kalkate vstupuje do kostolov či malej rehoľnej kaplnky, kde sa stretá so svojím Bohom.

Potom pred nás vystupujú svätí košickí mučeníci: Melichar Grodziecki, Štefan Pongrác a Marek Križin. Trojica kňazov čerpala silu v malej kaplnke v prítomnosti živého Krista. Keď prišla chvíľa, v ktorej ich nútili zrieknuť sa katolíckej viery, hlasne sa modlili a obstáli v skúške, pri ktorej síce stratili svoj pozemský život, ale získali nehynúci veniec slávy.

V chráme na svoju úlohu sa istým spôsobom pripravovala Božia Matka – Panna Mária. Jej odvaha povedať Bohu svoje áno sa celkom iste formovala pod vplyvom tých, ktorí boli zodpovední za jej výchovu. To ona povzbudzovala učeníkov, aby mali odvahu v tvrdom a neľútostnom boji so strachom a malovernosťou.

Chrám sa stal silou aj pre nebojácneho biskupa, carihradského patriarchu, svätého Jána Chryzostoma. Jeho odvaha byť nebojácny a hovoriť pravdu aj najmocnejším tohto sveta pramení v jeho viere v prítomnosť živého Boha.

Chrám je miestom, kde aj dnes môžeme prežívať zvláštne prejavy Božej láskavosti. Neapolčania vždy 19. septembra v katedrále svätého Januára očakávajú zázrak. Boh zvláštnym spôsobom aj dnes potvrdzuje svätosť tých, ktorí sa v chráme naučili počúvať ho, adorovať a kontemplovať, ktorí dosiahli dokonalosť aj za cenu obety vlastného života – to je príklad svätého Januára, biskupa a mučeníka. To je prípad aj kórejských mučeníkov, alebo svätého Matúša, apoštola a evanjelistu, to je svedectvo svätého Emeráma, biskupa a mučeníka.

Chrám sa stal miestom, kde Boh skrze pátra Pia z Pietralcini rozdáva aj dnes svoje milosti. Chrám je miesto, kde si človek uvedomuje, že všetko čo má, je od Boha a túži to, čo dostal od Boha, rozdeliť medzi ostatných ľudí. Tak to robili aj svätí Kozma a Damián – lekári, ktorí svoje povolanie vzali veľmi vážne a pridŕžali sa výzvy Ježiša Krista: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte! V chráme vyrástli ľudia ako svätý Vincent de Paul, mecén núdznych i svätý Václav, knieža a mučeník, ktorý svoj život položil pri dverách chrámu. Chrám je miesto, kde sa nám prihovára Boh vo svojom slove. Tento poklad Božieho slova je neoddeliteľnou súčasťou osobného kontaktu človeka s Bohom po vstupe do jeho domu. Nuž aj pod vplyvom týchto niekoľkých myšlienok by sme si mohli uvedomiť, čím je pre nás náš chrám, dom Boha medzi nami Je nesmiernym darom samého Boha človeku na jeho spásu.

Daniel Dian