Archív pre rubriku ‘mlčať znamená súhlasiť’

Mlčať znamená súhlasiť

1.7.2009 Xénia Duchoňová

Azda nie náhodou práve v tomto čísle v úvodníku spomenul vdp. Dian povinnosť nás, veriacich
katolíkov, vydávať svedectvo o svojej viere, vzdelávať sa a poznať svoju vieru, jej dejiny, no i dejiny národa - tie staršie, ale aj nedávne. Zdá sa totiž, že história sa opakuje a Cirkev bude opäť čeliť čoraz väčším útokom tých, ktorým už sama jej existencia prekáža. V poslednom

období sme toho svedkami nielen u nás, ale aj vo svete.

Pôvodne som chcela písať len o stretnutí
s našimi krajanmi, manželmi B. - americkými

Slovákmi, ktorí nadšene rozprávali o tom, ako si v americkom štáte Pennsylvánia
ctia nášho veľkého krajana, kňaza a vynálezcu Jozefa Murgaša. Rozprávali o tom, ako pomáhal ľuďom, ako sa usiloval, aby sa deti našich krajanov naučili reč, aby sa tak mohli dobre uplatniť v živote, rozprávali o tom, ako Murgaš doslova vlastnými rukami budoval prvý drevený kostolík pre Slovákov - prisťahovalcov, aj o tom, aké zásluhy mal na vybudovaní nového krásneho kostola Božského srdca, ako maľoval obrazy

a predával ich, aby tak mohol finančne prispievať na jeho stavbu. Veľa krásnych
vecí povedali o Jozefovi Murgašovi. Ich slová boli slovami ľudí hrdými na svoju príslušnosť k Cirkvi, na svoj slovenský pôvod a odhodlanými zachovať pamiatku na toho, na ktorého sme doma takmer zabudli. Zaujímavosťou je, že nášho krajana, pána B. ktorý toto svedectvo vydával, v Amerike krstil sám Jozef Murgaš. Smutnejšie bolo rozprávanie o tom, že v USA sa čoraz väčšmi presadzujú snahy likvidovať niektoré katolícke kostoly, predovšetkým tie, ktoré slúžia príslušníkom národnostných menšín. Ako príklad spomenuli to, čo sa ich bolestne dotýka, totiž, že najneskoršie do júla budúceho roka sa musí Murgašov kostol Božského srdca vo Wilkers-Barre v Pennsylvánii, ktorý slúžil komunite Slovákov žijúcich v meste a na jeho okolí, zatvoriť. Naši priatelia hovorili o tom, že sa nemôžu ubrániť dojmu, že likvidácia tohto chrámu je súčasťou celosvetového, zatiaľ možno nie veľmi otvoreného boja proti Cirkvi… Na Slovensku hľadajú pomoc, aby sa Murgašovo dielo zachovalo pre nasledujúce generácie našich krajanov, resp. aby sa aspoň časť toho, čo po sebe zanechal, preniesla na Slovensko. Požiadala som manželov B., aby sami napísali niečo o svojom zápase o záchranu Murgašovho diela i o situácii katolíkov za morom. Aj skúsenosť spoza mora patrí k našej histórii, veď ju píšu naši rodáci. Statoční, ktorí sa usilujú o zachovanie dedičstva otcov! V najnovšom čísle Světla som čítala, že počet katolíkov v USA narastá. A predsa, kostoly sa zatvárajú… Vráťme sa však domov, k úvodníku vdp. Diana a jeho výzve poznávať svoje dejiny. Ich súčasťou, na prvý pohľad možno zanedbateľnou, bola udalosť, ktorú spomenul: to známe stretnutie na Velehrade, keď prevažne mladí účastníci púte dali o sebe vedieť tak, že donútili predstaviteľa vtedajšej moci pridať k menám našich vierozvestov ich titul: svätí. Dnes, 28. júna som niekoľkokrát z úst redaktora našej verejnoprávnej televízie počula povedať, že na Devíne sa na budúci týždeň chystajú oslavy Cyrila a Metoda! Teda opäť im upierame titul svätí a chystáme sa z nich urobiť len šíriteľov kultúry a vzdelania. Nič viac. História sa opakuje. Budeme mlčať a dáme sa umlčať? Pred rokom v čase tohto sviatku sa našim vierozvestom dostalo toľko pohŕdania a zneuznania zo strany masmédií, že si to nedovolili nepriatelia Cirkvi ani v čase jej neslobody u nás. Keby sme boli hrdí kresťania a hrdí občania, museli by byť redakcie médií, ktoré znevažovali našich slovanských hlásateľov evanjelia, zaplavené tisíckami listov a protestov. Nič také sa však nestalo. A tak, aby sme nedráždili a nevyvolávali ešte tvrdšie útoky, mlčíme utiahnutí v ulite. My starší v srdci možno s bolesťou, no ešte s úctou v srdci. Čo však naša mladá generácia živená nepravdami? Veľkosť diela, ktoré pre nás, pre ostatné slovanské národy, ale aj pre celú Európu vykonali sv. Cyril a Metod, ocenil aj Svätý Otec Benedikt XVI., keď im 18. 6. venoval svoj príhovor počas generálnej audiencie: Svätí Cyril a Metod predstavujú klasický príklad toho, čo sa dnes zvykne nazývať termínominkulturácia”. Každý národ musí do svojej kultúry zakomponovať zjavené posolstvo a vyjadriť jeho spásonosnú pravdivosť vo vlastnom jazyku. To predpokladá veľmi náročnú prácu „prekladu”, pretože vyžaduje prebratie a určenie adekvátnych termínov, aby sa verne, bez zmeny zmyslu znova predložilo bohatstvo zjaveného Slova. O tomto naši dvaja svätí bratia vydali mimoriadne svedectvo, na ktoré Cirkev pozerá aj dnes, aby si z neho vzala inšpiráciu a správne smerovanie (TK KBS 18. 6. 2009).

X. Duchoňová

Pridané do rubriky mlčať znamená súhlasiť

Mlčať znamená súhlasiť

1.3.2009

Kto čo len trochu v poslednom čase sledoval televízne správy na niektorom našom programe či už verejnoprávnej, alebo súkromnej televízie, musel byť zhrozený z toho, čo sa deje na našich školách. Učitelia sa síce už dlhšie žalujú na uvoľnenú disciplínu žiakov na základných či študentov na stredných školách, no to, čo sme mali možnosť vidieť na obrazovkách, bolo neuveriteľné. Arogancia detí išla tak ďaleko, že si dovolili napríklad ťahať učiteľku za vlasy, nadávať, používať vulgárne slová… Problémy čoraz väčšmi robí brutalita, opitá mládež, ba i deti…

Možno sa niekto nad tým pousmeje, možno niekto povie: rodičia majú vychovávať, učiteľ si má udržať v triede disciplínu, no treba povedať, že v niektorých prípadoch sú učitelia ozaj bezmocní. Nesmú sa žiaka dotknúť, no ak zaútočí žiak a má byť potrestaný, hneď sú tu intervencie rodičov (tých zámožnejších) alebo vyhrážanie neprispôsobivých, hlasy občianskych združení…

No nie je to len uvoľnená disciplína v školách, je to správanie sa detí na ulici, na verejných priestranstvách, neraz v dopravných prostriedkoch, a nikto nemá odvahu zasiahnuť. Veľmi bolestný bol pohľad na obrazovku zachytávajúcu ako opitého maloletého chlapca hospitalizovali v nemocnici. Žiaľ, nie je to jediný prípad. Ojedinelé nie je ani tehotenstvo maloletých dievčat ani drogová závislosť a závažné trestné činy mladistvých aj detí.

Nedá mi tu nespomenúť to, čo sa mne osobne stalo pred časom: Nastúpila som do električky, dosť preplnenej. Ku mne sa postavilo asi 7 - 8-ročné dievčatko. Krásne, ako vystrihnuté z módneho časopisu. Červený kabátik, na hlave z rovnakého materiálu klobúčik. Práve tým zovňajškom upútalo moju pozornosť. Blízko stál mladý muž rovnako elegantne oblečený, na ruke mal veľký zlatý prsteň. Uvažovala som: sú to naši či cudzinci. Pretože dievčatko sa stále krčilo, akoby hľadalo priestor niekde sa chytiť. Uvoľnila som jej miesto pri tyči a povedala som: Tu sa chyť, bude ti lepšie. Dieťa neodpovedalo, len svojimi veľkými čiernymi očami na mňa doslova ustrašene hľadelo. Medzitým električka zastala. Vo chvíli, keď sa dvere otvorili, dieťa aj mladý muž doslova vyleteli von. Vtedy som si uvedomila, čo sa stalo a vybehla som za nimi. Bolo však neskoro, zmizli v dave. Tašku som totiž už mala otvorenú a peňaženka ani puzdro s dokladmi v nej neboli. Po čase som to isté dieťa videla opäť v električke, tento raz s dvomi ženami. Dieťa sa pokúšalo otvoriť tašku jednej cestujúcej, no tá to zbadala a ohradila sa. Vtedy som neopatrne povedala dieťaťu: My sa poznáme, však. To, čo sa na moju hlavu zosypalo z úst dvoch žien tu nemôžem zopakovať.

Prečo to spomínam? Nuž preto, že to dieťa je obeťou vlastných príbuzných, ktorí ho nútia robiť to, čo by asi samo nikdy nerobilo. Často rozmýšľam, čo je s tým dievčatkom. Toto je teda prvý aspekt, ktorý chcem v súvislosti s neštandardným správaním detí spomenúť. Rodina a výchova v nej.

Odborníci v súvislosti s detskou brutalitou, kriminalitou, drogovou závislosťou, uvoľnenou morálkou okrem zanedbávania výchovy v rodine pokladajú internet a televíziu.

Podnetom na napísanie týchto riadkov boli slová zástupcu Slovenskej republiky v európskej komisii pre bezpečný internet (žiaľ, meno sa mi z obrazovky nepodarilo zachytiť). V diskusii vydal pre nás nepotešiteľné svedectvo: Deti lákajú na internet predovšetkým erotické a porno obrázky, násilie a možnosť zoznámiť sa. Známe sú údajne prípady, že mladiství sa cez internet dostali k drogám a stali sa závislými… Prekvapujúce bolo jeho svedectvo o tom, že podľa medzinárodného prieskumu slovenskí rodičia sú spomedzi rodičov zo štátov Európskej únie najmenej uvedomujú nebezpečenstvo plynúce pre ich deti z internetu.

Podobne nebezpečenstvom pre deti predovšetkým počas prázdnin je televízia. Násilie samé negatívne správy už v spravodajských reláciách a skutočnosť, že televízie síce večer zvyčajne rešpektujú zákaz vysielať „hviezdičkové filmy” pred stanoveným časom, no v dopoludňajšom programe ich voľne reprízujú. Aj toto odznelo v spomínanej diskusii. Ide neraz o filmy plné násilia, neviazaného správania sa, horory a pod. a prázdninujúce deti majú možnosť tieto programy sledovať.

Som presvedčená, že rodičia či starí rodičia, ktorí prichádzajú do nášho chrámu výchovu svojich detí či vnúčat nezanedbávajú. Je však potrebné o týchto veciach vedieť pre obozretnosť, pre prísnejšie sledovanie, čo deti robia vo voľnom čase, s kým sa priatelia a čo sledujú na internete. Predchádzať nebezpečenstvám je totiž ľahšie a aj účinnejšie, ako „liečiť” dôsledky nepozornosti, neinformovanosti či podcenenie nebezpečenstva, ako je to v prípade spomínaného neuvedomenia si následkov voľného

prístupu detí k internetu. X. Duchoňová

Pridané do rubriky mlčať znamená súhlasiť

Mlčať znamená súhlasiť

1.11.2008 Xénia Duchoňová

Priam šokujúco na mňa zapôsobila správa, ktorá zaznela v Slovenskom rozhlase 22. októbra tohto roku počas vysielania Rádiožurnálu: V Európskej únii sa ročne rozvedie okolo 900 000 manželstiev. Dobre vidíte, 900 000! Deväťstotisíc rozbitých rodín, aspoň toľko nešťastných ľudí a koľko nešťastných detí, ktoré potrebujú rodinné zázemie a obidvoch rodičov. A pri tomto hrozivom stave sa v Bruseli uvažuje, ako čo najjednoduchšie rozviesť a uľahčiť tak rozvodový proces, nie, ako skúmať možnosť udržať rodinu. Najmä Švédsko, Holandsko a Veľká Británia podporujú návrh, aby sa manželstvá mohli rozvádzať v krajine, kde manželia práve žijú, teda, aby sa rozvodový proces čo najviac zjednodušil. Takto nejako to v ten deň zaznelo z éteru

Popri uzákoňovaniu homosexuálnych „manželstiev” a umožnení homosexuálom adoptovať si deti, je to teda ďalší pokus ako oslabiť rodinu, ktorá je základnou bunkou nielen Cirkvi, ale aj štátu.

Dnes si už nemôžeme povedať, že nás sa to netýka, sme kresťanská krajina, a oni nech si robia, čo chcú. Koľko našich mladých, manželov i slobodných, odchádza pracovať práve do krajín, z ktorých zaznievajú hlasy spochybňujúce funkciu rodiny. Sme súčasťou zjednotenej Európy a európske zákony sú aj našimi zákonmi. Možno dočasne máme právo niektoré zákony neprijať, ale aktivisti rozličných združení a mimovládnych organizácií sa veľmi činia, a niektorí liberáli z tých, čo nás zastupujú v Európskom parlamente, majú v nich veľkú oporu.

A prečo našla táto správa miesto aj v našom farskom časopise? Stačí, aby sme sa pozreli okolo seba otvorenými očami, stačí, aby sme si pozreli štatistiku farnosti z minulých ročníkov Blumentálu a zamysleli sa, ako pomôcť. Veď to nie je otázka „len ich”. Týka sa to našich detí, našich rodín. Ak máte odložené niektoré februárové čísla, dá sa z nich ľahko vyčítať, koľko detí sa narodilo v neúplných rodinách, koľko v rodinách, kde nemajú predpoklad dobrej náboženskej výchovy, hoci sú pokrstené. Nie je to dávno, čo som si vypočula slová mojej dobrej známej, ktorá sa s bolesťou zamýšľala nad tým, kde urobili chybu, keď dievčatko, ktoré vyrastalo v Blumentáli, naraz sa stalo zástankyňou „slobody”. Dnes už kostol pre ňu neexistuje. Potrebuje byť „in”, potrebuje voľnosť, slobodu, peniaze. A čo tomu predchádzalo? Rozbitá rodina, hoci veriaca, a zaneprázdnenosť rodičov. Nebol čas venovať sa dieťaťu. Čas nahrádzali peniaze, televízia, internet, a tam neobmedzená možnosť nachádzať nový „životný štýl”.

Rodina je spoločenstvo, v ktorom si už od detstva možno osvojovať morálne hodnoty a začať uctievať Boha a správne užívať slobodu. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti, hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi (2208). Túto úlohu spĺňať dnes vôbec nie je ľahké. Všetko v dnešnom svete sa stavia proti rodine a zásadám, ktoré nám vštepuje Cirkev. Záleží teda naozaj na rodine a živote v jej spoločenstve. Nie v zákazoch, trestoch či obmedzeniach, ale v hierarchii hodnôt, v čase, ktorý sú rodičia ochotní a schopní venovať svojím deťom. Ich výchove, rozhovorom s nimi a predovšetkým na neposlednom mieste spoločnej modlite. To by mohli byť prvé kroky na ozdravenie spoločnosti, v ktorej žijeme. Aj dnes máme prekrásnych mladých ľudí (aj v našom farskom spoločenstve), ktorí môžu byť vzorom. Vďaka Bohu za nich! Ak ich bude väčšina, neohrozia nás ani zákony, ktoré chce presadiť Euro parlament.

X. Duchoňová

Pridané do rubriky mlčať znamená súhlasiť