Archív pre rubriku ‘knižnica’

Farská knižnica informuje

1.7.2009 Monika Šandorová

Hektické obdobie, v ktorom
žijeme, si pýta čoraz väčšiu daň. Zo všetkých strán sa na nás valia povinnosti, nesplnené termíny, problémové vzťahy. Ak náš duchovný život nestojí na pevných pilieroch, tak nás veľmi rýchlo prevalcuje materiálny svet. Kde nájsť pomoc, návod na prekonanie hroziaceho nebezpečenstva? Možným riešení je pohľad na životy svätých, na tých, ktorí už majú za sebou víťazný boj. Jednou z najistejších duchovných škôl je karmelitánska duchovnosť. A práve z jej bohatstva čerpá ostatná publikácia karmelitánskej edície Flos Karmeli: Päť ciest k dokonalej láske (Karmelitánské nakladatelství Kostolní Vydří, 2009, 175 s.) Autormi textu sú nemeckí bosí karmelitáni a karmelitánky, ktorí nám vedia najlepšie sprostredkovať vstup do „záhrady Karmelu, do karmelitánskeho neba“, lebo sa celoživotne sýtia bohatou duchovnou náukou svojich zakladateľov a ich nasledovníkov. Kniha má akoby päť samostatných celkov, lebo v nemeckom origináli boli jednotlivé

časti publikované samostatne. Päť velikánov Karmelu: sv. Terézia Avilská, sv. Ján z Kríža, sv. Terézia
z Lisieux, bl. Alžbeta od najsvätejšej Trojice a sv. Edita Steinová – ich osobnosti sú zárukou, že to bude kvalitná a zaujímavá publikácia. Títo duchovní velikáni sú podrobnejšie spracovávaní v jednotlivých článkoch publikovaných aj v duchovných časopisoch, preto ich text má spád a v menšom literárnom útvare je vystihnutá podstata. Pred náš duchovný zrak sa nám kladú kvalitné návody na riešenie rôznych problémov v modlitbe, v duchovnom živote, v asketike, ale aj riešenie nášho každodenného hľadania Božej tváre a Božích ciest. Je úžasné sledovať Božiu pedagogiku a Božieho Ducha, všetci sú akoby odchovaní na jednom učení, a predsa sú úplne odlišní, každý z nás si môže nájsť tú svoju cestu, ktorá sa mu zdá najbližšia. Boží Duch vedie k slobode v láske, a jednou zo základných vlastností lásky je vynaliezavosť. Tú môžeme vystopovať v živote každého z nich. Intenzívne hľadali spôsob, ako sa najviac priblížiť k Láske, ako najviac potešiť Lásku, ako svoj život naplniť láskou k Láske a k ľuďom. Neboli odtrhnutí od života, od jeho problémov, aj keď boli uzavretí v svojich klauzúrach. Len láska môže byť inšpiráciou a motívom pre taký život. Na konci knihy sú chronologicky zhrnuté podstatné udalosti ich životov a ich originálne diela, ako odkaz na zdroj čerpania informácií. Publikáciu do kvalitnej a modernej slovenčiny preložil pán Jozef Golian, kniha naozaj poskytuje kvalitný duchovný materiál do tmy našich dní, aby sme mali nádej na svetlo, ale predovšetkým, aby sme si vedeli to svetlo aj zapáliť práve vďaka príkladu života týchto svätcov. Vrelo odporúčam aj na dovolenkové chvíle.

Monika Šandorová

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.6.2009 Monika Šandorová

Medzi poslednými knižnými novinkami,

ktoré pribudli do našej farskej knižnice je aj útla, nenápadná publikácia autorky Márie Luisi Dagninovej: Svätá Bakhita úsmev slobody (vydavateľstvo Familiaris, Pezinok 2008, 97 s.), ktorú preložila Mgr. Alena Letzová.

 

Je to životopisná črta sudánskej černošskej otrokyne, jej dobrodružná, ale aj strastiplná cesta z afrického kontinentu do európskeho prostredia, z reálneho a realizovaného otroctva na slobodu Božieho dieťaťa, z animizmu k naplno prijatému kresťanstvu.

 

Narodila sa pravdepodobne v roku 1869 v srdci Afriky v Sudáne na okraji Darfúru. Meno Bakhita dostala od únoscov, priekupníkov otrokov, ktorí ju ako malé, asi sedemročné, dievča uniesli a po dlhom a namáhavom putovaní predali na trhu otrokov. Dostala sa do skupiny otrokov, ktorí putovali spolu ešte niekoľko dní. V jednej chvíli sa jej podarilo utiecť, ale po pár dňoch sa opäť dostala do otroctva. Nádej, že sa uvidí so svojou rodinou bola nulová. Niekoľko ráz ju predali, bola otrokyňou, slúžkou, bez akýchkoľvek práv, viac bitá ako sýta. Všetky podrobnosti z tohto krutého obdobia jej života sa dozvedáme priamo od nej, keď si spomína na svoj život a rozpráva ho svojim spolusestrám. Piatym a posledným predajom sa dostala do rodiny talianskeho vicekonzula v Sudáne. Po desiatich rokoch otroctva si Bakhita prvý raz mohla obliecť šaty. Nastalo pokojnejšie obdobie v jej živote. Po dvoch rokoch sa vicekonzul vrátil do Talianska a spolu s ním aj Bakhita. Asi mesiac po príchode ju daroval svojmu priateľovi, ktorému sa mala starať o malú dcérku Mimminu. Obe si na seba rýchlo zvykli a všetci boli veľmi spokojní

s novou au-pair. Keďže to bola katolícka rodina,

v primeranom čase sa obe dievčatá zúčastňovali na

vyučovaní náboženstva v komunite sestier kanosiánok. Tam sa pred Bakhitou otvoril nový duchovný vnútorný svet, do objavovania ktorého sa veľmi usilovne pustila. Nasávala pravdy viery. Po deviatich mesiacoch sa matka Mimminy rozhodla odísť do Benátok a trvala na tom, aby aj Bakhita, ako jej otrokyňa a majetok, išla bezpodmienečne s ňou, ale Bakhita spoznajúc dimenzie slobody Božieho dieťaťa dala prednosť životu so sestrami. Začal sa boj o Bakhitu. Majiteľka hnala situáciu až do krajnosti súdu, ale ten dal za pravdu Bakhite, ktorá bojovala Božou silou za právo byť jeho. Súd vyhovel Bakhite a ona mohla dokončiť katechumenát a 9. januára 1890 prijať sviatosť krstu ako Jozefína Margaréta Bakhita. V komunite ostala ďalšie štyri roky, počas ktorých čoraz jasnejšie počula Boží hlas, ktorý ju pozýval úplne sa zasvätiť. A tak 8. decembra 1896 Bakhita zložila rehoľné sľuby v Inštitúte dcér milosrdnej lásky vo Verone. Bola veľmi šťastnou sestrou, ochotne vykonávala svoje povinnosti v kuchyni, v sakristii, na vrátnici, všade, kam ju poslali, pracovala verne a vytrvalo s misionárskym nadšením. Mala mimoriadne dary Svätého Ducha povzbudiť sklesnutých, posilniť slabých, potešiť zarmútených. Všade, kde prišla, priniesla pokoj. Ku koncu života jej ubúdali sily, ale usilovala sa vytrvať v modlitbe a v adorácii. Zomrela 8. februára 1947 v povesti svätosti, ktorú oficiálne potvrdila Cirkev jej blahorečením v roku 1992 a svätorečením v roku 2000. Jej životopis dopĺňajú jej výroky, jednoduché citáty, svedectvá spolusestier a ľudí, ktorí ju poznali.

 

Je to naozaj dobrodružné čítanie, ktoré svedčí o stálej prítomnosti Ducha Svätého v našich životoch, o premene nemožného na realitu, o Božích nevyspytateľných zámeroch s dušami, ktoré ho

naplno hľadajú. Monika Šandorová

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.5.2009 Monika Šandorová

Cirkev ako starostlivá matka sa usiluje zachrániť všetky svoje dietky, aj tie ktoré sa momentálne nachádzajú akoby ďaleko od jej milujúceho náručia. Preto využíva aj všetky možnosti modernej masmediálnej komunikácie, aby oslovila i tých, ktorí či už pre nedostatok času, chuti alebo vôle, sa nezúčastňujú na jej aktivitách. A tak sú jej služobníci – kňazi podľa svojich schopností a duchovných darov rozposielaní do rôznych komerčných televíznych a rozhlasových staníc, aby skúsili pomocou apoštolátu slova súčasným slovníkom sprostredkovať radostnú zvesť aj im. Príhovory sú veľmi populárne a je aj veľký záujem o ich knižné formy. Tak sa stráca nebezpečenstvo pominuteľnosti éteru. Po knihe sa dá siahnuť hocikedy a hocikde.

 

Vydavateľstvo Lúč v roku 2008 vydalo zbierku mediálnych príhovorov populárneho chorvátskeho kňaza Antona Suljiča v preklade PhDr. Alice Kulihovej pod názvom Dobrý manažér (Lúč, 2008; 156 s.).

 

Kniha obsahuje príhovory a zamyslenia, ktoré odzneli v chorvátskom rozhlase. Jednoduchou formou nastoľuje zrkadlo moderným časom a ich problémom. Dôverne pozná jej ťažkosti, ale má aj skúsenosti ako zmierniť skoro šialené tempo súčasného človeka, ako je na obale knihy napísané: „Ježišove podobenstvá transformuje do obrazov dnešných čias, a tým ich robí zrozumiteľné a aktuálne pre dnešného uponáhľaného človeka.“

 

Jednotlivé zamyslenia sú krátke, ale hutné svojím obsahom, občas šokuje otvorenosťou, inokedy upokojuje jasným riešením. Kniha je ideálna na denné duchovné čítanie, príhovory nenadväzujú na seba obsahovo. Kniha sa dá čítať kdekoľvek ju otvoríte, vždy vás obohatí svojou múdrosťou a praktickosťou.

 

Je veľmi dobré, že môžeme siahnuť po tejto knihe v našej knižnici a je veľmi dobré, že na našom knižnom trhu sa nachádzajú výborné preklady zahraničných autorov, a tým máme možnosť vzájomnej výmeny duchovného bohatstva našej Cirkvi.

 

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.3.2009

Koncom roka 2008 mala v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline prezentáciu prvá z pripravovanej veľkej série publikácií, podrobne komentujúcich Starý zákon, pod názvom GENEZIS 1. – Komentáre k Starému zákonu (Dobrá kniha v Trnave, 828 strán). Editorom je jezuita-biblista Peter Dubovský. Na jej vypracovaní sa spolu s ním zúčastnilo šestnásť autorov, zväčša teológov zameraných na rôzne prístupy k štúdiu Biblie. Už pri letmom prelistovaní knihy je jasné, že ide o dielo vyžadujúce erudíciu, špeciálnu zanietenosť a hlbokú odbornú kompetenciu všetkých zúčastnených autorov, jazykových odborníkov, historikov a najmä teológov-biblistov. Pri štúdiu jednotlivých kapitol starozákonnej knihy Genezis podrobne porovnávali najmä grécky a hebrejský biblický text, zostavovali exegézy výklady textu na základe rabínskych komentárov a komentárov starých cirkevných otcov. Kniha je doplnená aj poznatkami súčasnej prírodovedy o vzniku vesmíru, života a človeka.

Pri hlbšom pohľade na jednotlivé kapitoly si každý čitateľ iste s úctou a pokorou uvedomí význam a dôležitosť každého slova a vetného spojenia v zjavenom Božom slove. Autori venujú neobyčajnú pozornosť podrobnému výkladu jednotlivých veršov a menej zrozumiteľných častí, takže kniha má význam nielen pre odborníkov teológov a filológov, ale aj pre širšie kresťanské spoločenstvo. Takýto význam má aj pochopenie state ako celku. Veľký význam má aplikácia a aktualizácia starozákonného posolstva na teologickej, liturgickej a pastoračnej úrovni. Čitateľ sa dozvie, že opis stvorenia nemal za cieľ predstaviť vedecký model vzniku sveta, ale určiť piliere ľudského života: človek je stvorený a jeho stvoriteľom je Boh. Z toho vyplýva, že Boh je jediným Stvoriteľom, jeho slovo má moc a stvorenie je dobré. Takto sa postupne charakterizujú všetky pravdy viery.

Text knihy Genezis nie je vedeckou knihou o vesmíre, Zemi, živote a človeku. Je knihou, ktorá prináša posolstvo o zmysle ľudského života a vzťahu človeka k Bohu, k sebe samému a k blížnym. Veda a viera (obidvoje) skúmajú a hľadajú pravdu a musia ju nájsť spoločne. Kladú si však a riešia odlišné otázky a majú aj odlišné vyjadrovacie prostriedky. Alegorické vyjadrenia Starého zákona od svojho vzniku práve vďaka mýtofilnosti ľudskej prirodzenosti veľmi jasne a zrozumiteľne ukazujú základné paradigmy o Bohu, človeku, o vzájomných vzťahoch Boha a človeka, človeka a človeka a z toho vyplývajúce normy správania sa ľudí všetkých čias.

Kniha je výsledkom prvej časti dlhodobého projektu, ktorého cieľom je postupne spracovať všetky knihy Starého zákona. V súčasnosti sa spracúva komentár ku knihe Exodus, ktorý by mal vyjsť v roku 2010. Oľga Erdelská

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.1.2009 Monika Šandorová

„Misionár je ten, kto sa modlí, ten, kto svedčí, ten, kto miluje.“ Autorom tejto definície je žena, francúzska laička Madailene Delbrelová (1904 – 1964), ktorá sa rozhodla zasvätiť svoj život Bohu bez toho, aby vstúpila do nejakého kláštora a zavrela za sebou definitívne bránu, hoci ju tento ideál veľmi lákal, ale že ostane žiť vo svete, „pred bránami“, na ulici, medzi robotníkmi na predmestí Paríža v Ivry. Tam sa stretávala s ľuďmi, ktorí nemali ani vieru, ale ani potuchu o kresťanstve. Žila uprostred nich, bývala medzi nimi, pracovala s nimi, rozprávala sa s nimi, ale nadovšetko ich milovala takých, akí sú, a úplne ich zverila Bohu, aby ich priviedol k Pravde. Bojovala za zlepšenie ich životných a pracovných podmienok, často nenachádzala pochopenie u predstaviteľov Cirkvi, ale jej pokora a poslušnosť nakoniec zvíťazili. Cítila sa misionárkou, hovorila, že misie nie sú len v krajinách tretieho sveta, a preto netreba vstúpiť na palubu zaoceánskej lode a odplávať ďaleko, ale naopak misionárom má byť každý veriaci na svojom mieste.

Jej útle dielo Misionáři bez lodi vydalo Karmelitánske nakladateľstvo v Kostolnom Vydří v roku 2008. Šesťdesiatdeväť strán, útla knižka, malý formát, ľahko prehliadnuteľná publikácia, ale plná šokojúcich myšlienok, ktoré nás vytrhávajú z pohodlia a istoty, ktoré nám poskytujú naše občasné modlitby za misionárov a finančné dary na misie. Autorka nás vyzýva, aby sme si uvedomili našu povinnosť byť kvasom a prekvasiť naše prostredie: kancelárie, továrne, školy, nemocnice, ulice, reštaurácie, paneláky, telocvične, MHD. Všade, kde sme, sme povinní byť misionármi. Na našu nevyslovenú otázku: akým spôsobom, dáva odpoveď v jednotlivých kapitolách: Misijne dielo cez službu milosrdenstva, spravodlivosti, cez pôsobenie v školách a osobnú blízkosť. Dáva jasný návod, ako dať k dispozícii svoj úsmev, svoje ruky, oči, nohy, srdce, ako ich prepožičať Bohu, aby cez ne mohol pôsobiť. Riadi sa myšlienkou sv. Jána z Kríža: Kde nie je láska, lásku zasej a zožneš lásku. Vo svojom živote to robila tak dôkladne, že v súčasnosti prebieha proces jej blahorečenia. Jej posolstvo je veľmi jednoduché, dovoliť, aby evanjelium v nás a skrze nás explodovalo tak, ako sa to stalo v jej živote.
Monika Šandorová

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

8.12.2008

Kim sa postavil nad Tamaru a začal ju ovievať uterákom,
 
„U nás v Afrike tak robíme, keď je horúco,“ dodal s úsmevom.
 
Horúco veru bolo parádne. Tridsaťštyri v tieni. Medzi ovievaním sa Kim Tamary často vypytoval, ako sa cíti, či niečo nepotrebuje. Chcela minerálku. Zbehol do bufetu a vrátil sa nie s jednou fľašou, ale hneď so štyrmi!
 
Keď prišla sestrička Tamare prezliecť posteľ, Kim ihneď vyskočil a pomáhal jej pri tom. Priam z neho vyžarovalo: „To je moja žena, ktorú mám rád! Chcem sa o ňu starať, chrániť ju.“
 
Podobne Tamare pomáhal vo všetkom. Jej mama, keď boli mladí so sestričkou chvíľu na chodbe, sa Veronike zdôverila:
 
„Viete, s manželom sme Tamaru veľmi prehovárali, keď prišla z cudziny na dovolenku domov, aby si Kima nebrala. Iná kultúra a tak. Ale vidíte, vzali sa. Sú spolu už jeden a pol roka. Keď včera prišiel pre mňa k vlaku, išli sme k nim do podnájmu. Tam ma chytil za obe ruky, vzal Písmo, vraj, pomodlime sa žalmy. Tak sme sa modlili“, spomína s dojatím, potom ma držal za ruky, spieval gospely s hlavou otočenou nahor a plakal. Je obdivuhodný. Nič lepšie nemôžem svojej dcére želať.“ O chvíľu prišiel na návštevu Kimov priateľ. Skôr, ako vyšli spolu na balkón, Kim celú boľavú udalosť uzavrel: „Som rád, že je v poriadku“ preriekol k Tamare, „a dieťa? Boh dal, Boh vzal.“ Povedal pevným istým hlasom bez akýchkoľvek pochybností v Božiu dobrotu a správnosť jeho ciest. Veronika ostala chvíľu priam ohromená takým jasným vyznaním.
 
Zaujal vás tento úryvok? Je z knižky slovenskej autorky Margarety Binderovej: Naozaj (Vydavateľstvo Avery, Nitra-Golianovo 2007). Knihu krásne ilustrovala mladá výtvarne nadaná Majka Pavlásková. Autorka knihy opisuje v dvanástich skutočných príbehoch zážitky slovenských súčasníkov, v ktorých ich viera viedla prijať či urobiť niečo nepríjemné, náročné, no keď skutočnosť prijali s vierou, ako sa ich viera upevnila a ako prispela k ich väčšej zrelosti.
Sr. Pavla OCDS

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.11.2008 Monika Šandorová

S veľkým očakávaním a zvedavosťou som sa tešila na avizované dielo benediktína
Anselma Grüna o spiritualite muža, zvlášť po opakovanom prečítaní si jeho knihy
Kráľovná a divožienka, ktorá je pohľadom na spiritualitu ženy. Keď toto
dielo o ženskej duši z pera muža, mnícha bolo také vydarené, o čo väčšmi bude
fundovaný pohľad na duchovné cesty biblických mužov, ktoré má hlboko
premeditované a premodlené. A naozaj, autor ani teraz nesklamal. Je málo kníh o
spiritualite muža, o mužskej duši, o duchovnej ceste, ktoré písali muži pre
mužov, a preto sa radujem, že vám môžem predstaviť náš nový prírastok do
knižničného fondu: Anselm Grün: Bojovník a priateľ
(Dobrá kniha Trnava 2008).

Podtitul tejto knihy je Ako nájsť sám seba. Neustále niečo hľadáme.
Najprv priateľov, neskôr partnerov, potom peniaze, čas, vynikajúcu kariéru.
Skoro až na poslednom mieste hľadáme Boha a jeho kráľovstvo. Neskoro spoznávame,
že musíme nájsť najprv seba, Boží cieľ, plán, jeho stopy v nás, aby sme našli to
všetko ostatné. A táto kniha je práve o hľadaní Božích stôp v nás, o tom, ako
iní hľadali, a čo vlastne našli. Na podklade biblických postáv známych mužov
poukazuje autor na jednotlivé hlavné črty mužskej duše či srdca. Začína Adamom,
mužom, ktorý vyšiel síce z Božích rúk, ale bol vzatý zo zeme, z hliny a jeho
dejiny, problémy a pády sa dotýkajú nás všetkých. Autor využíva túto biblickú
postavu, aby objasnil čitateľom tajomstvo sexuality a jej silný a hlboký vplyv
na mužskú spiritualitu. Ďalej pokračuje cez postavy veľkých praotcov: Abraháma
ako pútnika, Izáka ako muža bez otca (veľmi aktuálna problematika aj našich
čias), Jakuba, Jozefa, cez Mojžiša ako vodcu, cez kráľov a prorokov, cez Jóba
ako spravodlivo trpiaceho, cez hlavné postavy apoštolov až k Ježišovi Kristovi
ako uzdravovateľovi. Posledná kapitola zhŕňa celú problematiku ako cestu k
mužskej zrelosti.

Všetky kapitoly sú písané jasnou rečou, ktorá sa vyhýba sentimentu a
nezrozumiteľnej a zavádzajúcej povrchnosti. Poukazujú na nové obrazy, vnímame
biblické postavy po novom, dávno známy text je zrazu fascinujúci a objavný,
vidíme akoby v novom jasnejšom svetle dávne pravdy. Zrazu máme radostnú istotu,
že nachádzame recept na staré traumy a jazvy duše. Je to hojivá a veľmi
uzdravujúca kniha.

Je všeobecne známe, že muži menej vyhľadávajú psychologické a duchovné témy kníh
s odôvodnením, že sú pre nich menej jasné a racionálne, ale s touto knihou by
mohli urobiť tú povestnú výnimku, a verím, že neoľutujú. Kniha bude iste
obohatením aj pre ženy, lebo získajú veľmi kvalitné informácie o mužskom
spirituálnom svete, lepšie a hlbšie pochopia duševné pochody svojich mužov,
synov, otcov, priateľov. A to bol aj zámer autora, aby bolo medzi nami viac
pochopenia, viac pokoja a vzájomnej lásky.

Monika Šandorová

Pridané do rubriky knižnica

Naša farská knižnica

1.10.2008 redakcia časopisu

Dobrá kniha je nevyhnutným prostriedkom na získavanie vedomostí aj z náboženskej oblasti a neodmysliteľná je pre toho, kto túži po prehlbovaní duchovného života, ale aj naopak, po rozptýlení sa kvalitným čítaním. Tieto potreby sme si v minulosti mohli uspokojiť iba do určitej miery, ako nám to dané okolnosti umožňovali. A niekedy to vôbec nebolo možné. Preto v čase, keď Cirkev u nás opäť nadobudla slobodu, začali vznikať centrá duchovnej kultúry farností – knižnice. A tak v r. 1990 vznikla aj naša knižnica. Takto sa začala písať jej história.

Pôvodný fond vznikal knižnými darmi od jednotlivcov, potom, postupom času úmerne tomu, ako sa rozbiehala práca kresťanských vydavateľstiev, začali sme knihy nakupovať a spracúvať do jednotlivých katalógov: menného, systematického, predmetového a názvového. V tomto mala nezastupiteľné miesto Dr. Kráľová, ktorá zabezpečila aj zariadenie knižnice a rozbehla jej chod, obohatený najmä o časopisecký fond. Vznikla príručná knižnica (diela primárneho charakteru), z ktorej možno požičiavať iba prezenčne, a pre malých čitateľov boli vyčlenené knižky do detského fondu.

V súčasnosti najpodstatnejšia časť akvizície tvorí kúpa slovenskej a českej produkcie, dary len výnimočne. Dnes má farská knižnica 5 000 zväzkov kníh a cca 40 titulov časopisov a približne 4 000 evidovaných čitateľov. Veľkú hodnotu má fond zviazaných časopisov, v ktorom je 10 – 20 ročníkov našich základných kresťanských novín a časopisov i jednotlivo vzácnych exemplárov získaných ako dar. Naša knižnica sa radí k špeciálnym typom knižníc, keďže je založená na kresťanskej báze, musí tomu zodpovedať aj celá orientácia fondu, prístup pracovníkov k čitateľom a v neposlednom rade aj skutočnosť, že poskytované služby sú bezplatné.

Treba tiež povedať, že našimi čitateľmi nie sú len Blumentálci, ale aj návštevníci z iných častí Bratislavy a študenti aj mimo nášho mesta, hoci v poslednom čase je ich málo.

A tak môžeme smelo povedať, že aj farská knižnica patrí do najnovšej histórie Blumentálu.
-ba-

Pridané do rubriky knižnica

Farská knižnica informuje

1.9.2008 Monika Šandorová

Po čitateľsky úspešnom cykle noviel Výnimočné biblické ženy (Tamara, Rachab, Rút, Betsabe a Mária) vydavateľstvo Dobrá kniha pokračuje vo vydávaní cyklu Výnimoční biblickí muži od rovnakej americkej autorky Francine Riversovej (2008, 210 s.).

Autorka beletristickým spôsobom spracovala biblický podklad a prerozprávala podstatu psychológie hlavnej postavy do súčasného jazyka. Jej štýl je jednoduchý, ale výrazne presvedčivý, dokáže svojich čitateľov vtiahnuť bezprostredne do deja a zároveň im aj pomáha v osobe biblického hrdinu objaviť tajomstvo láskavej Božej psychológie. Tak sa nám stránky a postavy Starého zákona stávajú bližšie a zrozumiteľnejšie. Akoby sme naraz viac rozumeli konaniu dávnych postáv a jasnejšie videli súvislosti a dokonalejšie chápali symboliku textu. Nový objav postavy z dávnej histórie, nový vzor ako sa popasovať s ťažkosťami, ktoré napodiv rovnako trápia aj ľudí moderných čias.

Hrdinom prvej novely je Áron, Mojžišov brat, ktorý akoby stál v jeho tieni, akoby bol len dvojkou v dejinách vyvoleného národa. Postupne sa nám však odkrýva bohatosť jeho duše, jeho dozrievanie počas rokov strávených v Egypte v ťažkom otroctve, ktorého bol Mojžiš tajomne uchránený. Sme svedkami vnútorných dialógov, vývoja bratského vzťahu od nenávisti k úctivej láske, obdivu a poslušnosti. Stáva sa ústami, hovorcom Mojžiša. Na vlastnom tele skusuje nenávisť a pohŕdanie mocného faraóna, ale aj nepochopenie vlastných súkmeňovcov. Najdramatickejšie chvíle zažíva, keď je Mojžiš štyridsať dní a nocí na hore Sinaj a ľud sa nudí a žiada od Árona novú zábavu, nových bohov, nové rituály. Áron podľahne a sklame Mojžiša, Boha i seba. Siahne na dno svojej biedy, okúsi pokoru svojej slabosti, ochutná pohár horkosti, ktorú spôsobuje nevernosť ideálom. Pridlho bol Mojžiš na hore a ľud bez pastiera a vodcu. Áron podľahol pokušeniu zapáčiť sa davu a následne musel niesť tvrdé dôsledky. Nebolo mu dopriate vkročiť do Zasľúbenej zeme a na vlastnej koži vychutnať naplnenie prisľúbení Toho, ktorý je. Ale do poslednej chvíle svojho dobrodružného života im veril a vydal dokonalé svedectvo, že Boh Abraháma, Izáka a Jakuba je Boh verný a vyvolený národ sa jeho pomocou vrátil z egyptského otroctva po štyristo rokoch pobytu a štyridsiatich rokoch putovania po púšti. Bohu Izraela nie je nič nemožné.

Verím, že čitatelia, budú netrpezlivo čakať na životné príbehy ďalších avizovaných biblických hrdinov

Monika Šandorová

Pridané do rubriky knižnica