Blumentál
Michal, Gabriel a Rafael

Anjeli… Bytosti, ktoré nám pomáhajú kráčať životom. Mnohí z nás už zažili náhle osvietenie, keď v jedinom okamihu zrazu získali nový pohľad na zamotanú životnú situáciu. Akoby sme nečakane zmúdreli… Tieto slová na prebale knihy Anzelma Grüna Anjeli pre život, akoby na jednej strane podporovali vytváranie falošného obrazu o anjeloch, ako ich dlhodobo predstavuje jedna z našich televíznych staníc (majú svoje mená, sú človeku pridelení podľa dátumu narodenia, určujú „osud“ človeka, jeho povahové vlastnosti a schopnosti, sklony), no tie slová v skutočnosti vyjadrujú, že anjeli sú: …služobnými duchmi poslanými slúžiť tým čo majú dostať do dedičstva spásu (Hebr 1, 14).

Aj keď sviatok anjelov strážnych oslávime až na začiatku októbra, sviatok svätých archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela, ktorých mená uvádza aj Sväté písmo, je dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, čo učí Cirkev o duchovných bytostiach, ktoré nazývame anjelmi. Kým v nedávnej minulosti sa pri slove anjel mnohí len pochybovačne usmievali, dnes je opäť „in“ hovoriť o anjeloch, opäť prišli do módy, vychádzajú o nich knihy, píše sa o nich v časopisoch… Problém je v tom, že ich obraz býva neraz v rozpore s tým, čo nám o anjeloch hovorí Písmo a čo učí Cirkev:

Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.

Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lóta, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadržia Abrahámovi ruku, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom… napokon anjel Gabriel zvestuje narodenia Predchodcu a potom samého Ježiša.

Od vtelenia po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený adoráciou a službou anjelov… (porov. KKC 328 – 333) – toto a oveľa viac hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi o anjeloch.

Anjeli ako čistí duchovia isto nepatria do tej istej kategórie ako svätci – svätí muži a ženy. Mená anjelov nepoznáme. Biblia uvádza mená iba troch: Michala, Gabriela a Rafaela. Ich sviatok slávime 29. septembra, hoci staršia generácia veriacich si isto pamätá, že každý z týchto troch archanjelov mal svoj vlastný sviatok. Až po Druhom vatikánskom koncile bol ich sviatok stanovený na 29. septembra, ako ho slávime dnes.

Úcta k anjelom sa v Cirkvi rozšírila už v piatom storočí predovšetkým v súvislosti so zjavením Michala archanjela na hore Gargano v južnom Taliansku v rokoch 490 – 496. Možno súčasný moderný človek sa len pousmeje nad slovami o zjavení, no úctu k svätému Michalovi na hore Gargano prejavili viacerí pápeži, medzi nimi aj Boží služobník Ján Pavol II. V homílii prednesenej počas tejto jeho púte povedal: „Prišiel som si uctiť a vzývať archanjela Michala v čase, keď je ťažké vydávať svedectvo bez kompromisov a polovičatosti. Od čias, keď pápež Gelazius I. r. 493 stanovil, aby jaskyňa sv. Michala archanjela slúžila ako svätyňa, a sám ju ako prvý navštívil, mnohí pápeži kráčali v jeho stopách a uctili si toto sväté miesto…

On (Michal) je archanjel (porov Hebr. 1, 9), ktorý sa zasadzuje za nepopierateľné Božie právo, On je veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa (Dan 12, 1), z ktorého vzíde Vykupiteľ. Novým Božím ľudom je teraz Cirkev. To je dôvod, prečo pokladáme archanjela Michala za svojho ochrancu a pomocníka v bojoch i pri šírení Božieho kráľovstva na zemi. Aj keď podľa Pánových slov ju pekelné brány nepremôžu (Mt 16, 18), neznamená to, že nemusí podstúpiť skúšky a boje proti úkladom zlého.

V tomto boji stojí archanjel Michal po boku Cirkvi, aby ju chránil proti všetkému zlu sveta, a aby pomáhal veriacim odporovať démonovi, ktorý obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral (1Pt 5, 8)…

Tento boj… je aktuálny aj dnes, pretože diabol stále žije a pôsobí vo svete. Skutočné zlo, neporiadok v spoločnosti, rozporuplnosť človeka, vnútorná rozpoltenosť, ktorá je obeťou, nie sú len dôsledky dedičného hriechu, ale aj ustavičného temného pôsobenia satana, toho ľstivého nepriateľa morálnej rovnováhy človeka…“ Toľko zo slov Pána Pavla II.

A opäť sa vynára problém zla. Mlčať, či písať a hovoriť o ňom? V nedeľu 24. 8. tohto roku na vlnách rádia Lumen páter Kodet na podobnú otázku reagoval asi takto: „Stalo sa niekedy, že by zlo, o ktorom sa nehovorí, ustúpilo samo od seba? O zle, ktoré sa koná vo svete, treba teda hovoriť, treba naň upozorňovať, treba pred ním varovať.“ Nemôžeme predsa nečinne hľadieť na to, ako mnohí naši mladí podliehajú závislostiam, ako sa rozmnožujú trestné činy mladistvých, ako rastie nevraživosť, ako si mamona a konzumný materializmus podmaňuje mnohých. Ako chce ktosi premeniť naše mesto, celé Slovensko, ba i celý svet na mesto, krajinu a svet zábavy, morálnej neviazanosti v užšom i širšom zmysle slova. Priam neuveriteľne znejú slová istého vedca z oblasti robotiky, ktorý vyvinul robot, čo sa vie učiť a vo svojom výskume chce pokračovať a skúšať implantovať mu živočíšne bunky. V televízii odzneli aj jeho slová o možnosti použiť ľudské bunky, pričom poznamenal, že tu by asi narazil na veľký etický problém… Aj toto sú teda nebezpečenstvá ohrozujúce dnešný moderný svet.

A možno v tejto súvislosti budú znieť trochu staromódne slová vdp. Andreja Fordinála v príspevku o sv. Michalovi: „Keď sledujeme generácie našich predkov, vidíme, že slovenský ľud bol po celé stáročia oddaný Bohu a naplnený jednoduchou, ale živou vierou v Boha a úprimnou úctou k Panne Márii. Po ňom a po sv. Jozefovi je u nás azda najviac uctievaný sv. Michal archanjel. Vzývame ho ako ochrancu pred nebezpečenstvami ohrozujúcimi dušu i telo…“

Nikto nechce, aby veriaci kresťan ostal „jednoduchý“ v zmysle nevzdelaný, nekomunikatívny, nechápavý, neinteligentný, nekráčajúci s časom, aby chodil zachmúrený. Všetko má však svoje hranice a problém etiky a morálky je problémom prežitia ľudstva.

Nie, neodbočili sme od témy. Svätý Pavol označuje diabla za boha tohto veku (porov. 2Kor 4, 4), ktorý sa prejavuje ako ľstivý podvodník schopný vstúpiť do nášho konania, aby v ňom spôsobil odchýlky, ktoré sú rovnako škodlivé, ako sa zdajú primerané nášmu inštinktívnemu konaniu. Preto apoštol národov varuje ľudstvo pred nástrahami diabla a jeho početných nasledovníkov (porov. Ef. 6, 11– 12), povedal Ján Pavol II. v citovanej homílii.

Preto sa dnes vraciame k úcte sv. Michala ktorého meno vyjadruje zvolanie Bohu verných anjelov v boji proti Luciferovi a jeho anjelom: Kto ako Boh, ako ochrancu Cirkvi; preto vzývame aj svätého archanjelov Gabriela, ktorého meno znamená Božia sila, a Rafaela: Boží liek, troch po mene známych anjelov a prosíme ich o pomoc v našom zápase so zlom.

Potrebujeme sa upevniť vo viere – Kto ako Boh, potrebujeme silu v boji so zlom – Božia sila, a potrebujeme sa liečiť z našich neduhov a nedokonalostí – Boží liek. Boh nám dal mocných pomocníkov …služobných duchov poslaných slúžiť tým čo majú dostať do dedičstva spásu (porov, Hebr 1, 14).

Pripravila X. Duchoňová