Blumentál
Cesta dobra - cesta svetla

Liturgickú spomienku svätej Lucie, panny a mučenice, slávime 13. decembra, približne v polovici adventu. V príprave na slávenie Narodenia Pána je to určitý časový zlom. Počet dní, ktoré nás delia od Vianoc, je čoraz menší. Denného svetla stále ubúda, radosť z čoraz bližšieho sviatku Vianoc rastie. Je tu akoby symbolický boj dobra a zla - svetla a tmy - odohrávajúci sa v čase.
 
Meno Lucia pochádza z latinčiny (lux, lucis - svetlo). Svojím obsahom veľmi dobre vyjadruje svedectvo života kresťanky, ktorú si pod týmto menom pripomíname.
 

Podobne ako narodenie, život a ohlasovanie svätého Jána Krstiteľa boli prípravou na príchod Spasiteľa, tak aj slávenie spomienky Svätej Lucie v adventnom období nám môže pomôcť v príprave na slávnosť Narodenia Pána. Príchod toho, ktorý je svetlom sveta, zvestuje spomienka na jeho nasledovníčku, ktorá je nositeľkou svetla nielen vo svojom mene, ale i životom. A práve tým je príkladom hodným nasledovania pre všetkých kresťanov.
 

Každý z nás, kto bol pokrstený, dostal neoceniteľný dar - život Božej milosti. Stali sme sa Božími deťmi a dedičmi večného života v nebi. V duši sa nám rozžiarilo svetlo, ktoré nás robí účastnými na Božom živote. To nám zaručuje istotu, že sme s Božou pomocou schopní v pozemskom živote zvládnuť akékoľvek prekážky a nakoniec dosiahnuť svoj cieľ - večný život.
 

Život a mučenícka smrť svätej Lucie je výzvou pre všetkých kresťanov, aby si uvedomovali a vážili Boží život v duši. Aby ho nevymenili za nijakú inú hodnotu. Zvlášť pre mladých ľudí môže byť príklad tejto svätej mimoriadne blízky. V kvete mladosti radšej obetovala svoj pozemský život, ako by mala odmietnuť a stratiť život v Bohu. Nenechala sa zvábiť a oslepiť hodnotami, ktoré sú pominuteľné. Radšej podstúpila dočasné kruté mučenie, len aby získala večné a nezničiteľné šťastie. Musíme uznať, že sa nechala viesť rozumnými dôvodmi osvietenými vierou, nemohli ju zlomiť ani vyhrážky, ani nestálosť ľudských citov. A tak pomocou živej a žitej viery v Boha - najvyššie dobro - dosiahla najvyššiu odmenu, pravú a večnú radosť neba.
 

Patrí k našej prirodzenosti, že ľudia, zvlášť mladí, pociťujú veľkú túžbu po šťastí, radosti, kráse, priateľstve, láske. Boh sám nám do srdca vložil túžbu po tomto všetkom. A pretože nás nekonečne miluje, určite nám praje, aby sme tieto hodnoty dosiahli. Ponúka nám k tomu svoje rady, poučenia a upozornenia plné neomylnej múdrosti a lásky - Božie prikázania. Kto sa nimi nechá viesť - plní Božiu vôľu - riadi sa tým najmúdrejším návodom na život a určite nebude sklamaný. Vyhne sa mnohým vážnym životným omylom, prekoná všetky prekážky a ako skutočný víťaz dosiahne pravé šťastie. Nebude to však bez boja, niekedy aj veľmi tvrdého.
 

Boj dobra a zla, svetla a temnoty, je prítomný v živote každého človeka. Iba ten, kto má jasný plán svojej životnej cesty, spoľahlivého sprievodcu a dostatok síl, príde do cieľa. Plánom životnej púte pre kresťana je Božia vôľa (zhrnutá v prikázaniach), svetlom sú pravdy viery a posilou sviatosti, ktoré nám Boh udeľuje službou Cirkvi. Kto teda chce ísť cestou dobra - svetla - a dosiahnuť radosť večného života, má k dispozícii všetko, čo potrebuje. Stačí po tom siahnuť a vytrvať v úsilí čo najlepšie to používať počas celého pozemského života.
 

Pozemský život každého z nás teda môže byť zavŕšený úspešným vstupom do večnej radosti Božieho kráľovstva. Každý z nás sa môže stať skutočnou hviezdou: žiarivým svetlom na oslavu Boha, na radosť a povzbudenie našim blížnym a na spásu sebe samým. Nech nám v tom pomáha aj príklad a orodovanie svätej Lucie, ktorej život a morálne víťazstvo boli svetlom nádeje v časoch prenasledovania kresťanov a môžu byť nádejou aj pre nás.
 
S. Lieskovský