Blumentál
Čo je advent?

Advent je budúcnosť, očakávanie toho, čo má prísť. Očakávanie druhého príchodu Pána Ježiša na konci vekov. Advent nie je minulosť. Nie je to len pamiatka očakávania na príchod Boha-človeka.  
Cirkev nám ho pripomína každý rok a chce nás pripraviť na tento veľký sviatok Božieho narodenia, na stretnutie s ním v posledný deň nášho pobytu na tejto zemi. Príprava na Božie narodenie je zároveň aj prípravou na večnosť. Život sám osebe je očakávaním Pánovho príchodu. Očakávať však neznamená čakať so založenými rukami. Životnou devízou súčasného človeka je mať čo najviac, a to za každú cenu, čo najviac si užiť. A tak sa svet premieňa na spoločenstvá nenásytných samoľubov, zlodejov, klamárov, podvodníkov.
 

Aj v tento advent budeme počuť Bdejte, modlite sa! (Mt 26, 41). Najväčšou mojou starosťou má byť, aby Boh bol v mojom srdci, v mojom dome, v mojej rodine, v mojom živote. Potrebujeme dom, ale ešte väčšmi Boha. Potrebujeme peniaze, ale ešte väčšmi modlitby. Potrebujeme chlieb, ale ešte väčšmi pravdu, spravodlivosť a predovšetkým lásku.
 

Onedlho budeme sláviť Božie narodenie, pamiatku prvého príchodu Pána Ježiša. Na jeho druhý príchod musíme ešte čakať. Ako dlho? Nevieme. Medzi jeho príchodmi - adventmi - medzi minulosťou a večnosťou sa nachádza náš život, náš pobyt na tejto zemi, náš čas, naše povinnosti, záväzky. Usilujme sa ich plniť tak, aby náš život bol zárukou večného života.
 

„Budúcnosť patrí mne” povedal Napoleon. „Nie, pane, ona patrí Bohu” odpovedal jeden z jeho vojakov. My už vieme, aká bola jeho budúcnosť - jeho posledná prehratá bitka, vyhnanstvo, otroctvo. Plánoval svoju budúcnosť bez Boha a zle naplánoval. Kresťan má právo povedať: „Budúcnosť patrí mne, večnosť patrí mne”, ale treba plánovať s Bohom a žiť s Bohom, bdieť a modliť sa.
 

Preto Vás pozývam, aby sme toto obdobie prežívali s našou Nepoškvrnenou Matkou. S ňou je naša budúcnosť jasná. Modlime sa ruženec nielen v októbri, ale každý deň. Zvlášť v tomto adventnom období Vás pozývam, aby sme sa nechali viesť tou, ktorá darujúc svoj život Bohu aj nás privádza k takému darovaniu sa. Iba z Božej milosti môžeme darovať všetko, darovať sa Bohu tak ako ona. Keď darujeme Bohu samých seba, môžeme milovať podobne ako Ježiš. Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov. (Jn 15, 13) Nie sme toho schopní sami od seba. Naše darovanie sa je ohraničené, toľkokrát poznačené pýchou a sebectvom. Čakajúc niečo za niečo. Milujeme druhých preto, aby nás milovali, aby sme boli obľúbení. Darujeme to, čo sa nám nepáči, čo nepotrebujeme.
 

Prežime toto adventné obdobie s pokorou, na kolenách, s dobrou svätou spoveďou. Darujme čo najviac času Bohu. Choďme za Pánom Ježišom. On nám ho rozmnoží. On nám ho požehná. Venujme viac času Bohu a za krátky čas budeme zberať plody, ktoré nám to prinesie. Bývalý narkoman, ktorý istý čas žil v komunite Cenacolo v Medžugorí, rozprával o svojej skúsenosti, ako sa rozhodol darovať čas Bohu, resp. tráviť čas s Bohom. Hovorí: „Rozhodol som sa prichádzať každú noc o druhej hodine na adoráciu, aby som prosil Pána o uzdravenie môjho doráňaného srdca. Bolo poznačené predovšetkým tým, že som nevedel odpustiť sebe samému, a preto som nemohol milovať druhých. Dal som si pevné predsavzatie, darovať čas Bohu, aby počas nočnej modlitby premenil moje srdce. Každú noc som vstával o druhej, často sa mi nechcelo, bolo mi chladno, kľačal som na kolenách, ale bol som vytrvalý a prosil som Pána, aby mi dal tú milosť, a naučil ma milovať. Po niekoľkých týždňoch modlitby som to skutočne dosiahol. Pán mi daroval milosť, o ktorú som ho celým srdcom prosil. Pán uzdravil moje srdce, odpustil som sebe a začal som milovať druhých.”
 

Iba Božia milosť môže urobiť naše srdcia schopnými darovať nezištne, opravdivo. Mária nám porodila milostivý dar lásky, Ježiša. Je to dar Otca pre tento nepokojný svet. A sama sa stala darom pre nás. Aj my všetci sa môžeme stať milostivým darom lásky pre tento svet. Nech toto adventné obdobie bude pre nás všetkých požehnaným časom, keď Pán premení naše srdcia, naše rodiny, farnosti. Dovoľme mu to. A ja Vás k tomu žehnám.
 
Páter Janko Hreha