Blumentál
Znova začíname

Opäť je tu advent, ktorý síce súčasná spoločnosť neuznáva, ale je tu v plnej sile. A čo nám prináša? Veľmi jednoducho povedané, čas intenzívnej prípravy na Vianoce v pravom zmysle, Vianoce, sviatky Krista, ktorý do nášho života vstúpil ako nositeľ Božieho pozvania dôsledne žiť v pravde a láske. Ako však takýto život žiť?
 
Veľmi často som počúval vetu istého vysokého cirkevného hodnostára o vykradnutom svedomí. Denno-denne sa presviedčame, že, žiaľ, má pravdu. Ľudia v tejto modernej sekularizujúcej sa spoločnosti pod silným vplyvom konzumizmu akoby naozaj strácali svedomie. Veľa by o tom mohli hovoriť predavačky, ktoré sa žalujú na množstvo krádeží; vieme, ako prekvitá korupcia vo všetkých oblastiach spoločenského, politického života, ako upadá morálka… Často ostávame bezradní a pýtame sa, čo robiť. A odpoveď je pritom veľmi jednoduchá: prebudiť svedomie, opäť ho uviesť do života. Je množstvo rozličných spôsobov, no nikdy nemožno zabudnúť alebo podceniť starostlivosť o jeho formáciu. Práve v týchto dňoch sa do rúk slovenského čitateľa dostáva dielo popredného poľského autora, publicistu a katolíckeho kňaza Edwarda Stanieka. Jeho kniha Starostlivosť o svedomie je reakciou na veľkú výzvu Božieho služobníka Jána Pavla II., ktorý vyzval celý svet, aby si uvedomil nevyhnutnosť formovať svoje svedomie.
 

V súčasnom svete, v ktorom sa stavia svedomie človeka nad Boha a nad jeho zákony, objavila sa nová heréza zbožstenia svedomia, ktorá prináša deštrukciu všetkých hodnôt, na ktorých spočívala a spočíva celá spoločnosť. Vytvára sa situačná etika, ktorá chce opanovať človeka, nech to stojí čokoľvek. Autor v úvode píše: „Svedomie je najbližšou, ale nie najvyššou normou morálky. Samo svedomie ako najnižší tribunál spravodlivosti v mene Dekalógu (Desatora) bude súdiť sám Boh. Mnohí si myslia, že budú súdení podľa svojho svedomia, pričom nedodávajú, nakoľko je ich svedomie správne formované. Ak to ich vinou tak nie je, čiže, ak nie je ich svedomie zharmonizované s Dekalógom, na prahu večnosti budú niesť zodpovednosť nielen za zlé skutky, z ktorých sa sami ospravedlňovali, ale aj za zničené svedomie alebo za nedostatok starostlivosti o jeho správnosť. …Ak sa nepodarí ubrániť svedomie pred touto nebezpečnou herézou v spoločenskom rozmere, bude potrebné urobiť to vo vlastnom srdci. Súčasný svet potrebuje svedkov správneho svedomia.”
 

Tieto slová skúseného človeka, znalca ľudskej duše, jej potrieb by mali oprávnene vzbudiť v nás túžbu po opätovnej formácii svedomia, toho, čo človeka robí človekom a odlišuje od živočíchov. Uvedomme si, že prijatie Dekalógu je jedna z možností, ako prebudiť svedomie, ako ho naplniť a opäť postaviť na piedestál, ktorý mu patrí v živote jednotlivca i spoločnosti. Istým spôsobom je táto kniha moderným Jánom na púšti, je hlasom, ktorý volá: Pripravte cestu Pánovi. Svedomie a Dekalóg - ich vzťah je neprehliadnuteľný. Buď sa pomocou Dekalógu svedomie formuje, alebo bez neho sa deformuje. Boh pomáha svedomiu človeka naštrbeného drámou hriechu, ktorý je výsledkom podceňovania Boha. Práve Boh vo svedomí alebo skrze svedomie hovorí k človeku. Svedomie je teda najbližšou morálnou normou, ktorá rozhoduje o hodnote nášho skutku. Veľmi jednoznačne zaznieva výzva, že Boží zákon treba zachovávať, a nie meniť. Na toto sa veľmi často zabúda, a predsa Ježiš Kristus prišiel jednoznačne preto, aby zákon naplnil a nie zrušil, aby zákon, ktorý dal Boh, prežiaril láskou, lebo Dekalóg je pekný iba v celku. My si ho, žiaľ, často nevieme alebo nechceme uvedomiť.
 

Preto potrebujeme „prebehnúť” Dekalógom. Prikázania ozrejmujú vzťah človek a Boha, a predovšetkým - prvé prikázanie: Ja som Pán, tvoj Boh. Uveriť Bohu je znak múdrosti človeka a základ poslušnosti jeho zákonu. Žiaľ, toto poznanie a túto múdrosť narúšajú súčasní bôžikovia, peniaze, násilie, telo, alkohol. Na základe tejto analýzy možno vyvodiť skutočnosť, že každý slúži svojmu bohu. Veľmi krátko, ale výstižne môžeme charakterizovať aj iné hriechy, ktoré človek pácha vtedy, keď má vykradnuté svedomie: svätokrádež, krádež v kostole, ničenie chrámu, zneuctenie osôb zasvätených Bohu a zneuctenie Najsvätejšej sviatosti.  
 
V druhom prikázaní: Božie meno vyslovuj s úctou dotýkame sa prikázania, ktoré vplyvom nevychovávaného, ale, žiaľ, aj formovaného svedomia veriaceho človeka, je najčastejšie porušovanou časťou Dekalógu. Ľahkovážnosť, s akou sa človek dotýka Boha a jeho mena, ako často ho zneužíva, ba priam znevažuje a ním preklína, je naozaj veľmi závažné svedectvo, ako môže svedomie spať. Uvedomujeme si vôbec dôležitosť a vážnosť slova prísaha, za ktorým sa skrýva veľmi významný čin človeka? Tretie prikázanie: Nedeľa je svätý deň. V tejto oblasti človek naozaj akoby stratil akékoľvek svedomie. Dnes katolíci aj nekatolíci nepokladajú nedeľu za deň Boha a človeka, rodiny a odpočinku. Nedeľa sa stala dňom nákupnej turistiky v „moderných chrámoch sekularizovaného človeka”, nedeľa sa stala dňom, v ktorom azda najviac zotročuje človek človeka zabúdajúc na tento zákon Dekalógu. Kde je účasť na svätej omši, kde je nedeľný odpočinok?  
 
Po týchto sondách, ktorými vstupujeme do nášho vnútra, po sondách o našom vzťahu k Bohu a vlastne k prvej tabuli Dekalógu, púšťame sa do náročnej tabule vzťahu človek - človek: Štvrté prikázanie: cti svojho otca a svoju matku, dáva súčasnej spoločnosti riadne zabrať. Zachovanie tohto zákona je požehnaním človeka, lebo je prejavom starostlivosti o naše šťastie. A dostávame sa aj k tomu, čo nazývame povinnosti detí voči rodičom, k tomu, čo bolo kedysi naozaj celkom bežné cez formované svedomie človeka. Ale je aj opačná väzba: povinnosti rodičov voči deťom. A potom ruka v ruke s tým kráča otázka starostlivosti o život, výchova, napomenutie, modlitba, dobrota a láska, pričom výslednicou má byť to, čo v dobre formovanom svedomí ako finále je spolužitie generácií.  
 
Azda najnaliehavejším problémom súčasného sveta je piate prikázanie. Žijeme v spoločnosti, ktorá akceptuje výzvu nebuď vrahom, ale je to naozaj tak? Sme proti trestu smrti, a predsa trestáme smrťou úplne nevinných, pardon, ich jedinou vinou je, že si dovolili začať jestvovať, preto je namieste výzva na obranu nenarodených, ale rovnako sem patrí aj rozšírená pliaga, ktorú voláme opilstvo. Možno práve teraz si musíme uvedomiť zodpovednosť za vlastný i za cudzí život. Preto formované svedomie odmieta samovraždu. Formované svedomie vnáša do života odpustenie. Nemožno prehliadnuť ani otázku zabiť ducha - psychický, morálny a náboženský život.  
 
Problém spoločenského života, problém správania sa časti spoločnosti celkom iste nie je v súlade so šiestym prikázaním - na obranu vernosti. Problémom svedomia mnohých je predmanželský pomer, antikoncepcia, nerozlučiteľnosť manželstva. Prekvapujúco možno sem zaradiť aj tému život v osamelosti. Problém osobného vlastníctva je téma siedmeho prikázania rovnako ako spoločné vlastníctvo. Vyvážený vzťah je základom hospodárskeho poriadku. Nebojme sa pozrieť do očí tým, ktorí hovoria: u nás všetci kradnú; kradnem, lebo mi málo platia. Do tejto oblasti patrí aj otázka úplatku. Záver takéhoto uvažovania patrí jednoznačne vyrovnaniu a napraveniu krádeže, keď ukradnutá vec vždy volá po vlastníkovi.  
 
Ôsme prikázanie nastavuje obraz života vo svetle klamstva. Napriek množstvu argumentov obhajujúcich miesto pre lož v spoločnosti je potrebné múdro hovoriť pravdu. Mať zmysel pre bratské napomenutie, ako aj pre odmietnutie návrhu na udavačstvo. Klamstvo, nactiutŕhanie, klebety, ohovárania a polopravda sa vyhýbajú tým, ktorí si uvedomili nutnosť zamilovať si pravdu.
 
Deviate prikázanie: Nepožiadaš manželku svojho blížneho nás pozýva analyzovať problém, ktorý vzniká ako dôsledok neformovaného svedomia a pomáha ozrejmovať príčiny rozbitých manželských vzťahov. Posledné v zozname Dekalógu je desiate prikázanie. Hovorí o probléme, ktorý môžeme zhrnúť do myšlienky: veľa mať a málo potrebovať.  
 
Nuž a záver celej úvahy možno zhrnúť do slov miluj Boha a rob čo chceš. Cesta k tomu, aby sme si zamilovali Dekalóg a uvádzali ho do života, je jednoduchá: je to cesta lásky. Ak niekto chce vedieť, či miluje Boha a blížneho, musí si overiť, do akej miery z presvedčenia zachováva Dekalóg. Ak mu svedomie povie všetko toto som zachovával od mladosti a túži po niečom viac, nech vie, že Kristus ho pozýva k bohatšej udalosti, keď hovorí: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným… Potom príď a nasleduj ma (Mt 19, 21).
 
Daniel Dian