Farská knižnica informuje
8.12.2008Kim sa postavil nad Tamaru a začal ju ovievať uterákom,
„U nás v Afrike tak robíme, keď je horúco,” dodal s úsmevom.
Horúco veru bolo parádne. Tridsaťštyri v tieni. Medzi ovievaním sa Kim Tamary často vypytoval, ako sa cíti, či niečo nepotrebuje. Chcela minerálku. Zbehol do bufetu a vrátil sa nie s jednou fľašou, ale hneď so štyrmi!
Keď prišla sestrička Tamare prezliecť posteľ, Kim ihneď vyskočil a pomáhal jej pri tom. Priam z neho vyžarovalo: „To je moja žena, ktorú mám rád! Chcem sa o ňu starať, chrániť ju.”
Podobne Tamare pomáhal vo všetkom. Jej mama, keď boli mladí so sestričkou chvíľu na chodbe, sa Veronike zdôverila:
„Viete, s manželom sme Tamaru veľmi prehovárali, keď prišla z cudziny na dovolenku domov, aby si Kima nebrala. Iná kultúra a tak. Ale vidíte, vzali sa. Sú spolu už jeden a pol roka. Keď včera prišiel pre mňa k vlaku, išli sme k nim do podnájmu. Tam ma chytil za obe ruky, vzal Písmo, vraj, pomodlime sa žalmy. Tak sme sa modlili”, spomína s dojatím, potom ma držal za ruky, spieval gospely s hlavou otočenou nahor a plakal. Je obdivuhodný. Nič lepšie nemôžem svojej dcére želať.” O chvíľu prišiel na návštevu Kimov priateľ. Skôr, ako vyšli spolu na balkón, Kim celú boľavú udalosť uzavrel: „Som rád, že je v poriadku” preriekol k Tamare, „a dieťa? Boh dal, Boh vzal.” Povedal pevným istým hlasom bez akýchkoľvek pochybností v Božiu dobrotu a správnosť jeho ciest. Veronika ostala chvíľu priam ohromená takým jasným vyznaním.
Zaujal vás tento úryvok? Je z knižky slovenskej autorky Margarety Binderovej: Naozaj (Vydavateľstvo Avery, Nitra-Golianovo 2007). Knihu krásne ilustrovala mladá výtvarne nadaná Majka Pavlásková. Autorka knihy opisuje v dvanástich skutočných príbehoch zážitky slovenských súčasníkov, v ktorých ich viera viedla prijať či urobiť niečo nepríjemné, náročné, no keď skutočnosť prijali s vierou, ako sa ich viera upevnila a ako prispela k ich väčšej zrelosti.
Sr. Pavla OCDS