Blumentál
Ako ten čas rýchlo letí…

Pred mesiacom sme vstúpili do nového roka, a v tej súvislosti ešte stále často počujeme: ako rýchlo ten čas letí. Naozaj letí, a možno práve tento rok sme začali akosi raketovo. Ani sme sa nenazdali a už je tu február. Mesiac, ktorý sa zvyčajne nesie v znamení bálov, plesov, fašiangových zábav, aby tento čas koncom mesiaca vystriedalo obdobie pôstu. V tomto prirýchlom striedaní jednotlivých častí roka akosi zabúdame na podstatné veci. Akoby sa náš život zmietal iba v póloch práce a zábavy. A to predsa nie je realita života. Náš život má predovšetkým veľkú duchovnú dimenziu. Je to tak, či sa to niekomu páči, alebo nepáči. Svedčí o tom aj skutočnosť, že mnohí hľadajú duchovno, ale nevedia sa zorientovať, strácajú množstvo drahocenného času a pritom by stačilo tak málo, aby sme sa pri hľadaní pozreli späť do dejín a tam hľadali to, čo chceme nájsť, čo iní už dávno pred nami objavili a nám zanechali, aby sme mohli ísť vpred a správne sa zorientovať v duchovnom živote.

Sviatok Obetovania Pána hneď na začiatku mesiaca nás priamo vyzýva uvedomiť si svoje postavenie v dejinách sveta - voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. A to nás zaväzuje. Cez sviatosť krstu sme sa stali Božími deťmi. Pri pohľade na Ježiša obetovaného v chráme by sme si mali uvedomiť aj naše povolanie obetovať sa vo vzťahu k druhým. Veď sme bratmi a setrami a nesieme meno kresťan - patriaci Kristovi.

No nielen to. Táto skutočnosť nás zaväzuje aj pokračovať v odovzdávaní bohatstva vlastnej skúsenosti. Pred časom médiá priniesli článok, že v Anglicku si ateisti začali robiť reklamu tým, že na asi osemsto autobusov v Londýne dali nápis: „Boh pravdepodobne neexistuje. Prestaňte si robiť starosti a užívajte si život!” Nuž, pomyslíte si: azda skupina bláznov. Naozaj?

Či azda svojím životom nedokazujeme, že sme viac konzumenti života ako duchovne žijúce bytosti? Či nás naozaj otázka duchovna nezaujíma? Možno by sme sa podľa vyjadrenia predstaviteľa anglikánskej cirkvi mali veľmi vážne zamyslieť nad tým, či tá výzva nie je namieste a vážne sa pozrieť, ako je to s naším duchovným životom. Každý z nás by si mal uvedomiť, že dnes nestačí plakať a lamentovať nad skazenosťou sveta, ale potrebujeme niečo viac. A to hneď a bez rozmýšľania. Preto je vhodné aby sme si uvedomili nielen čas plesov a potom 25. februára akosi s výrazom rozpačitosti Popolcovú stredu a „nástup” do „akéhosi” pôstneho času.

Možno veľkou výzvou na to je aj skutočnosť osobného príkladu solúnskych bratov svätých Cyrila a Metoda. Jeden - Konštantín-Cyril je výzvou a vzorom obetavosti pre mladých, druhý, svätý Metod pre starších. Obaja si uvedomili svoju príslušnosť ku Kristovi, svoju úlohu vyplývajúcu zo skutočnosti poznania Krista a jeho posolstva spásy, povinnosti neponechať si dar poznania Boha a jeho spásonosného plánu lásky. Preto nerozmýšľajú a idú ohlasovať toho, ktorý je znamením spásy, aj keď medzi tých, ktorých nepoznajú a nevedia čo ich na tej misii čaká. A nebola to nijako slastná misia, bola to tvrdá skúška ich viery, vytrvalosti a odvahy. Bola to opravdivá misia vychádzajúca z osobného poznania šťastia - Boha. Preto sú solúnski bratia, ktorých si v tomto mesiaci uctievame ako patrónov Európy - pripomínajúc si 14. februára 1140 rokov od smrti mladšieho z nich sv. Cyrila, veľkou výzvou: Pre mladých, aby hľadali Boha a život v plnosti, a pre starších, aby podľa vzoru sv. Metoda mali v každom okamihu odvahu evanjelizovať, dnes predovšetkým tých najbližších.

Možno práve modlitba zomierajúceho Cyrila by mohla byť v našom živote aktuálne prítomná. Modlitba zomierajúceho Cyrila je duchovným testamentom aj pre náš národ, ktorému priniesol duchovné hodnoty nepredstaviteľných hodnôt: „Pane Bože môj, …. vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo vyslovujú proti tebe rúhanie, a znič trojjazyčný blud a zveľaď Cirkev svoju množstvom. Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere a správnom vyznávaní a vnukni do ich sŕdc slovo tvojho prijatia za synov. Lebo to bol tvoj dar, takže si nás nehodných, ochotných na dobré skutky a tebe milé činy prijal hlásať evanjelium tvojho Krista. Ktorých si mi dal, ako tvojich tebe odovzdávam, spravuj ich svojou mocnou pravicou skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen (ŽK XVIII).

Daniel Dian, tajomník SSV