Blumentál
Opýtali ste sa

Chcela by som sa spýtať na svätenie olejov, čo je to, kedy to je? Minulý rok ste konali obrad (neviem správny výraz) na ktorom ste dávali pomazanie krizmou, bude aj tento rok? Ak áno kedy sa koná? Podarilo sa mi na ňom byť a celý rok mi nič nebolo. Prevencia je prevencia. Ďakujem Marika
Milí čitatelia Blumentálu, som veľmi rád, že ste začali klásť otázky. Pri pozornom čítaní rubriky Naša farská univerzita v časti Missa chrismatis nájdete odpoveď na prvú z nich.

Na druhú otázku odpoviem takto: Išlo zrejme o sviatosť pomazania chorých. Je to sviatosť presne špecificky vyhranená, pri nej sa však nemaže krizmou - tá sa používa pri krste, birmovaní, svätení kňazov a biskupov, pri konsekrácii chrámov a oltárov. Pri pomazaní chorých sa používa olej chorých.

Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Obyvatelia v kultúrnom priestore Stredozemného mora ho používali na kultové účely (na tie kresťania nenadviazali), ale používali ho aj na jedenie, ako kozmetický prostriedok, zdroj svetla, liek na hojace sa rany a pod. Práve tieto spôsoby jeho použitia si našli uplatnenie aj v liturgii, a tak olivový olej je vhodnou matériou pri vysluhovaní sviatosti pomazania chorých, ktorá posilňuje človeka na posledný boj aby nepadol do osídiel satana.

Hriech, ako choroba duše, sa totiž pokladal za dielo satana, preto olivový olej našiel použitie pri sviatostiach, ktoré odpúšťajú hriechy, teda pri krste, pri sviatosti chorých, a istý čas aj pri sviatosti pokánia (Sýria, Galia). Pri krste pomazali kandidáta olejom katechumenov v spojení s exorcizmom, čiže modlitbou za oslobodenie. Spomínajú ho už Apoštolské Tradície Hypolita Rímskeho (+ 235). Hypolit hovorí aj o „oleji vzdávania vďaky”, lebo bol posvätený modlitbou vzdávania vďaky. V rímskej liturgii dostal názov Svätá krizma, pretože symbolizuje Krista (Christos - chrizma….)

Od V. storočia počas obradu vysviacky začali do krizmy pridávať ešte trochu voňavého balzamu. Táto zmes symbolizuje Tajomstvo vtelenia. Pomazanie krizmou je viditeľným znakom neviditeľnej účasti človeka na Kristovom božstve. Pomazaný človek má žiť tak, aby bol pre okolie Kristovou milou vôňou (2 Kor 2, 14). Pri posvätení krizmy sa zdôrazňuje myšlienka na posvätenie človeka a na prebývanie Ducha Svätého v ňom.

Pomazanie sa najčastejšie používalo pri sviatosti krstu, od tretieho storočia začali pomazávať aj pri birmovaní a pri sviatosti pomazania chorých. Ďalšie pomazania (pri kňazskej vysviacke, pri korunovaní kráľov, pri slávnostnej posviacke kostola, oltára, pri požehnávaní kalicha, patény a zvona) priniesol až stredovek ako dodatočné obrady, ktoré robili Božiu službu vznešenejšou. Olivový olej ako produkt rastliny obsahuje nahromadenú slnečnú energiu, preto je symbolom životodarnej sily, Božieho požehnania a hojnosti (Ž 127, 3; 132, 2). Pomazanie bolo znakom Božieho vyvolenia a jeho zvláštnej starostlivosti. Preto pomazanie kráľov, kňazov, miest a predmetov vždy bolo viditeľným znakom ich spojenia s Bohom, ktorý je prameňom každej svätosti a života.

Keď prišiel Boží Syn na zem, stretol sa s tým najťažším, s utrpením, ktorého koncom je smrť. Vo chvíli, keď zjavil svoju Božskú moc, ľudia dotknutí fyzickým i duchovným utrpením prichádzali k nemu, prosili o záchranu. Ježiš sa však stretol aj s utrpením zo zrady priateľa, s utrpením pri bičovaní, vysmievaní, ukrižovaní. Kedykoľvek pozrieme na kríž, vieme, že Ježiš pozná tajomstvo utrpenia.

Kristus neprišiel preto, aby odstránil utrpenie, ale aby ho posvätil. Jeho utrpenie sa stalo nástrojom spásy sveta, v ňom nám zjavil svoju nekonečnú lásku k nám. Tým dal ľudskému utrpeniu zmysel. Od toho momentu môže človeka zdokonaľovať. Keď človek trpí, môže obohacovať seba aj iných. Preto Kristus medzi sviatostnými znakmi zanechal aj taký, ktorý je nástrojom na posvätenie nášho utrpenia - sviatosť pomazania chorých. Svätý Marek pripomína, že Kristovi učeníci pomazávali chorých a uzdravovali ich. A svätý Jakub vo svojom Liste hovorí o tradícii prvých pokolení kresťanov: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 14 - 15).

Účinky sviatosti pomazania chorých

Prvým a často viditeľným účinkom je zlepšenie zdravia chorého. V desiatkach príkladov mi ľudia po udelení sviatosti pomazania chorých ďakovali za to, že sa im vrátilo zdravie.

Druhým účinkom - v oblasti ducha - je očistenie od hriechov. Keby človek spáchal ťažké hriechy a nemohol by sa vyspovedať, táto sviatosť odpúšťa hriechy. Môže byť teda udelená tak človeku v stave posväcujúcej milosti, ako aj v stave ťažkého hriechu.

Hlavným cieľom tejto sviatosti je však pomoc potrebná na využitie času utrpenia a zachovania čestného postoja. Utrpenie je totiž veľká skúška, pričom pre kresťana je predovšetkým skúškou viery v pravdu, že Boh je Láska, lebo my nechápeme situáciu, ako ju vidí všemohúci Boh. On môže utrpenie odstrániť, no súhlasí s ním. A tu je potrebná milosť objaviť zmysel utrpenia. Sviatosť pomazania chorých dovoľuje človeku využiť utrpenie na vlastné zdokonalenie i na spásu sveta a uľahčuje trpiacemu prístup k Eucharistii.

Kto má prijať sviatosť pomazania

Pomazanie je sviatosť chorých. Majú ju prijať napríklad tí, čo sa chystajú na operáciu, keď dôvodom zákroku je vážne ochorenie, starci v pokročilom veku, ktorí značne upadli na sile, aj keď nevidieť, žeby boli nebezpečne chorí, veď staroba je často spojená s utrpením. Tí, čo sa cítia slabí, zvlášť po šesťdesiatom roku života, môžu prijať túto sviatosť dokonca raz za rok. Každá farnosť organizuje takýto deň chorých.

Vážnosť ochorenia. Svätý Jakub vo svojom liste vysvetľuje, že pomazanie sa má udeliť chorým na úľavu a spásu. Preto sa sväté pomazanie má so všetkou starostlivosťou dať veriacim, ktorí sú pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve života. Na posúdenie vážnosti ochorenia stačí rozumný úsudok, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek úzkostlivosti.

Pomazanie možno opakovať, napríklad, ak chorý po jej prijatí vyzdravel a neskôr sa jeho zdravotný stav zhoršil, alebo opäť ťažko ochorel. Sväté pomazanie možno udeliť aj deťom, keď už natoľko používajú rozum, že ich táto sviatosť môže posilniť.

Sviatostná forma pomazania chorých

Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. Oslobodeného od hriechov, nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.

Často som premýšľal nad tým, prečo je táto sviatosť zabudnutá a nedocenená. Myslím si, že zlo použilo skvelú taktiku na stratu tejto sviatosti: Kedysi mu dali názov „posledné pomazanie”. Je to tak, ako keby sme na opakovanie mimoriadne cenného lieku umiestnili hlavu smrtky. V tejto situácii zavolali kňaza, aby pomazal chorého v poslednom momente, keď človek zomieral. Pripomínam, že sviatosťou zomierajúcich je viatikum, čiže sväté prijímanie, nie pomazanie chorých. Ak je totiž človek pripravený na stretnutie s Kristom v Eucharistii tu na zemi, je pripravený stretnúť sa s ním aj na prahu neba a pokojne môže prekročiť prah večnosti. Sväté prijímanie, zjednotenie sa s Kristom tu na zemi, dáva záruku prekročenia prahu večnosti a vstutévšetpu do večného šťastia. Preto viatikum možno udeliť človeku dokonca aj keď v ten deň už dvakrát prijal Eucharistiu. Napríklad, ak sa mu stala nehoda, v momente smrti mu ju možno podať aj tretí raz. To je sviatosť zomierajúcich.

Mali by sme objaviť celé bohatstvo, ktoré nám Kristus v starostlivosti o naše fyzické, psychické i duchovné zdravie zanechal v sviatosti pomazania. Poďakujme mu za to, že pamätal s láskou na všetkých chorých a sami, keď sa nás dotýka utrpenie, poprosme o túto sviatosť. Je to hlboký náboženský zážitok, ktorý posilňuje človeka, dodáva mu silu a umožňuje zachovať si kresťanský postoj v hodinách utrpenia.

Zakončím možno trochu zvláštne, ale ten, kto vyslovil nasledujúcu myšlienku, vyslovil ju prezieravo. Je odpoveďou na „prevenciu a preventívnu silu” sviatosti pomazania chorých: Sviatosť pomazania chorých nie je mulivitamín, ktorý sa užíva ako prevencia. Pomazanie chorých majú prijať len tí, ktorí sú skutočne ťažko chorí.

Spracoval Daniel Dian