Blumentál
Želanie

V tomto mesiaci začíname nový školský rok. Je to chvíľa porovnateľná s novým začiatkom občianskeho roka. Niečo sa začína a niečo končí. Takisto ako na začiatku nového občianskeho roka vzývame Ducha Svätého a prosíme ho o pomoc, aj na začiatku nového školského roka si vyprosujeme požehnanie. Myslím si, že popri reklamných nápisoch v nákupných centrách „hurá do školy“ alebo „znova škola volá“, mohli by sme sa zamyslieť aj nad vnútorným prežívaním niečoho nového. Alebo… dá sa vôbec zduchovniť začiatok nového školského roka? V tomto príspevku chcem pozvať nás všetkých, ale najmä tých, ktorých sa to týka, deti, žiakov, vychovávateľov, učiteľov, pedagógov, rodičov, aby sa zamysleli nad vnútorným prežitím nového školského roka.

V deň nového občianskeho roka si tradične želáme všetko najlepšie, najmä zdravie, šťastie, úspech a pod. Možno pripojíme aj slovný zvrat „Božie požehnanie“. Predsa len všetci sme radi, keď nás Boh požehnáva ochraňuje a keď sa nám dobre žije. Kto by nebol? Vo Svätom písme čítame, že Boh naozaj chce ľudí požehnávať. Dokonca prikázal ľuďom, aby jeho požehnanie „distribuovali“ ďalej. Postarať sa o to mal najmä Áron, Mojžišov brat, ktorý bol vyčlenený na kňazskú službu v Izraeli. On a jeho synovia mali vzývať Božie meno nad izraelským národom. A Boh ich aj požehnával. Neustále držal nad nimi ochrannú ruku. Aj vtedy, keď ho neposlúchali, usiloval sa priviesť ich na správnu cestu. V dejinách vyvoleného národa sa viackrát stalo, že ľud si urobil po svojom, že zabudli, kde majú hľadať pravé šťastie. Došlo to dokonca do takej krajnosti, že Boh ich chcel všetkých vyhubiť a z Mojžiša urobiť nový národ, ktorý by bol hodnejší jeho požehnania… Vtedy len na príhovor Mojžiša Boh upustil zo svojho zámeru, a keď sa ľud spamätal, opäť ho ochotne požehnával.

Boh je Boh dobrotivý a láskavý, každého chce požehnať, nikomu kto oň stojí, požehnanie neodoprie. Aj my ľudia dvadsiateho prvého storočia túžime po jeho požehnaní. A to je dobre. Čo môže byť viac ako Božie požehnanie? Z dejín izraelského národa však vieme aj to, že človek musí mať pripravené srdce na prijatie Božieho požehnania. Latinské slovo požehnávať – benedicere doslova znamená dobre hovoriť, dobrorečiť. Ak teda chceme, aby Boh dobrorečil nám, musíme aj my „dobrorečiť“ jemu. To znamená, že naše kroky musia smerovať bližšie k Bohu, nie vzďaľovať sa od neho. Typickým príkladom je Panna Mária. Ona povedala Bohu „áno“, „dobre“, a Boh ju zahrnul tým najväčším požehnaním, aké kedy človek v dejinách dostal.

V prvý deň nového školského roka vyslovme teda okrem iného aj želanie či prosbu, aby v celom školskom roku čo najviac našich krokov smerovalo k Bohu. Aby sme mali svoje srdcia otvorené pre Božie požehnanie. To totiž nie je záležitosť len nového školského roka ale každého dňa. Keď na začiatku nového školského roka vo Veni Sancte budeme vzývať Ducha Svätého o jeho dary, môžeme pridať ešte aj želanie jedného starého kňaza. Želal si nové zvony, ktoré by všetkým zneli do uší, aby ich počuli, keď v nedeľu volajú do kostola; nové auto, ktoré by stihlo pozvážať do kostola všetkých starých a chorých, ktorí sa ta sami nedostanú; kufor okuliarov, ktoré by mohol rozdávať všetkým, ktorí sú slepí k potrebám blížneho; debnu lepiacich pások, ktoré by zalepili všetky ohováračské ústa, chladničku, ktorá by schladila všetky výbušné a zlostné hlavy a röntgen, v ktorom by videl svoje vlastné chyby a ostal pokorný a trpezlivý k chybám svojich veriacich. A toto všetko si môžeme na začiatku nového školského roku zaželať aj my.

Pripravil Marián Bér, kaplán