Blumentál
Zvestujem vám veľkú radosť…

Znova budeme sláviť príchod najväčšieho Hosťa tejto zeme narodeného z Panny Márie v betlehemskej maštali. Splnili sa slová najväčšieho izraelského proroka Izaiáša: Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja (Iz 9, 5). V tú noc pred takmer dvetisíc rokmi sa narodilo Božie Dieťa. Boh sa vydal do rúk človeka v podobe dieťatka spočívajúceho v náručí matky. Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek čo najviac a najlepšie pripodobnil Bohu.
 
Filozof Platón, najväčší zo žiakov veľkého Sokratesa, si zapísal rozhovor svojho učiteľa s mladým Alkibiadesom. „Povedz mi, učiteľ, ako treba ctiť božstvo?” „Drahý priateľ”, odpovedal Sokrates, „to nám môže prezradiť jedine Boh. Len on nám môže povedať, čo sa mu páči. Musíme čakať, kým sama Najväčšia Istota nám pošle nejakého mudrca, aby nám povedal, ako treba ctiť Boha”. To snívanie múdreho Sokratesa sa splnilo. Svedčí o tom tá noc, počas ktorej budeme spievať Tichá noc, svätá noc… Nemusíme už čakať na nijakého mudrca. Sám Boh prišiel, aby nás poučil, aby nám prezradil, čo sa mu páči, ako ho máme uctievať. Chlapček sa nám narodil…, bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Boh sa stal malým dieťatkom, aby sa človek mohol stať veľkým, jemu podobným, nakoľko je to len možné pre stvorenie.
 
Alexander Veľký premohol a získal veľké perzské kráľovstvo. Ľahšie mu bolo dobýjať kráľovstvá ako srdcia. Aby si získal Peržanov, začal sa obliekať ako oni, správal sa ako oni, chcel sa im vo všetkom podobať, hoci opravdivým Peržanom nemohol byť. Boh urobil ešte viac. Aby si nás získal, vzal si ľudské telo, stal sa nielen podobným nám, ale prijal aj našu ľudskú prirodzenosť. Je to veľké poníženie pre Boha, ale veľké povýšenie pre človeka.
 
Aspoň jeden deň, jednu noc cíti svet zvláštnu blízkosť Boha, ktorý prišiel k nám. V ten deň sa prestávalo bojovať na frontoch. Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán (Lk 2, 10 - 11). Nebo pozýva ľudí k radosti. A ako ľudia privítali Pána? Nemal sa kde narodiť. Jeho ustarostená Matka darmo hľadala teplé ubytovanie. Lebo pre nich nebolo miesta v hostinci (Lk 2, 7). Najsmutnejšou udalosťou v dejinách ľudskosti bude vždy to, že Boh nenašiel ubytovanie medzi ľuďmi” (Sheen). Dali mu maštaľ. Človek nedovolil Božiemu Synovi, aby sa narodil a zomrel v ľudských podmienkach. Jeho kolískou boli jasle a miestom smrti kríž. Prečo sme my ľudia takí krutí? Či aj dnes sa nedeje to isté? Koľko ľudí aj dnes zamyká dvere pred Bohom? Koľko ľudí vyhodilo Krista zo svojho domu, lebo už tam nebolo pre neho miesta? Pozrime do našich rodín. Namiesto Boha sme postavili televízor, internet, podnikanie, peniaze, sex, alkohol, drogy. V ten veľký deň Pán Ježiš príde do každého domu, do každej duše. Nájde tam miesto? Bude prijatý? V mnohých domoch nájde dvere zamknuté a na nich slová neviditeľné ľudským očiam: „Tu niet miesta pre Krista”.
 
Teraz úprimne odpovedz na otázku: Je v tvojom dome, v tvojej rodine, v tvojom živote miesto pre Ježiša Krista? „Hoci by sa Kristus tisíckrát narodil v Betleheme a nenarodí sa v tebe, si zatratený na veky” (Silesius).
P. Ján Hreha