Blumentál
Ktorého si panna v chráme obetovala

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho (Ježiša) do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi”, a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, „pár hrdličiek alebo dva holúbky” (Lk 2, 22 - 24).

Na začiatku februára si každoročne pripomíname obetovanie Ježiša v chráme. Evanjelista Lukáš podáva správu o tom, že novonarodený Boží Syn sa podrobil ustanoveniam Pánovho zákona a na štyridsiaty deň po narodení ho jeho Matka ako svojho prvorodeného syna v Jeruzalemskom chráme obetovala Bohu.

Zákon pri tomto akte predpisoval obetovať baránka alebo holúbky. No chudoba Svätej Rodiny sa prejavila aj v tejto udalosti, pretože práve chudobné rodiny mohli ako obetu priniesť pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Pokúsme sa predstaviť si v mysli, ako pred vyše dvetisíc rokmi prichádzajú do jeruzalemského chrámu Mária a Jozef v náručí so sotva šesťtýždňovým Ježišom, aby ho predstavili Pánovi. Obrad očisťovania matky a obetovania dieťaťa vykonával kňaz určený na túto službu. Ľuďom prítomným v ten deň v Jeruzalemskom chráme, ktorí boli svedkami tohto zákonom predpísaného obradu, všetko sa javilo ako bežný náboženský úkon, kde mladá Matka podstupuje očisťovanie, a zároveň obetuje svojho prvorodeného Bohu. Takýchto udalostí mohli byť svedkami veľmi často, veď každá izraelská žena zachovávala tento zákon, keď sa stala matkou a priviedla na svet prvorodeného syna. Prítomní Izraeliti teda videli len skromnú a nemajetnú mladú rodinku, ktorá obetuje Bohu svojho prvorodeného chlapčeka.

Lež to, čo bolo skryté očiam prítomných, ktorí vnímali len vonkajšiu formu obradu očisťovania (ktoré však Mária nepotrebovala) a obetovania, Duch Svätý zjavil mužovi menom Simeon, ako hovorí Sväté Písmo: Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli
tvoju spásu, ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov
a slávu Izraela, tvojho ľudu (Lk 2,27 - 32).

Duchom Božím osvietený starec Simeon videl ďalej a hlbšie, ako všetci ostatní prítomní. V bezbrannom a krehkom dieťati videl dlho očakávaného Mesiáša, preto dieťa aj vo svojom chválospeve označil ako Spásu, ktorú Boh pripravil svojmu ľudu, ako Svetlo na osvietenie pohanov a Slávu Izraela. Sám Duch Svätý teda prostredníctvom Bohu verného Simeona zjavil toto hlboké a vzácne tajomstvo aj nám všetkým, pretože ostalo zachované vo Svätom Písme pre všetky nasledujúce generácie. Dnes aj my smieme čerpať silu a radosť z tohto tajomstva, keď nám Písmo aj prostredníctvom Simeona zjavuje, že dlho očakávaný Mesiáš naozaj prišiel na svet!

Aký je to kontrast - na jednej strane viditeľná chudoba Svätej rodiny, no na druhej strane sám Boh zjavuje svoje veľké tajomstvo, že tento novonarodený chlapček je tým najvzácnejším darom, najväčším bohatstvom, aké nebeský Otec daroval ľudstvu: tajomstvo, ktoré možno spoznať jedine skrze Svätého Ducha.

Túto udalosť z Ježišovho života si často pripomíname, hoci si to možno ani neuvedomujeme. Veď pri každej modlitbe radostného ruženca nám štvrtý desiatok ponúka príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad tajomstvom obetovania Pána v jeruzalemskom chráme, keď opakujeme slová: … ktorého si, Panna, v chráme obetovala. Mária pred vyše dvetisíc rokmi v jeruzalemskom chráme obetovala ten najdrahší poklad - svojho jediného a milovaného Syna, ktorý bol v tej chvíli ešte len krehučkým dieťatkom. Mária ho obetovala z celej hĺbky svojho srdca Bohu v plnej dôvere v jeho prozreteľnosť, dobrotu a milosrdenstvo, hoci vedela, že jej Syn, očakávaný Mesiáš, ktorý je Božím Synom, bude musieť mnoho trpieť a nakoniec zomrie.

A Boh v plnosti prijal túto Máriinu obetu. Ježiš, ktorý prišiel na svet, aby vykúpil ľudstvo z otroctva diabla, hriechu a smrti, hneď na začiatku svojej pozemskej púte sa stal obetou. Hoci Jozef a Mária boli nemajetní a nemohli obetovať baránka, predsa bol pri tejto udalosti obetovaný aj Baránok: Boží Baránok, sám Ježiš. Nebeský Otec už vtedy v obetovanom dieťati prijal obetu pravého Baránka, ktorý, vezme na svoje plecia ťarchu hriechov celého ľudstva a obetuje seba samého ako zmiernu obetu za spásu sveta.

Rovnako, ako kedysi Simeon z vnuknutia Ducha spoznal Spasiteľa, aj my máme možnosť spoznať ho v bielej Hostii a z vnuknutia Ducha Svätého odkrývať Božie tajomstvá. S úctou by sme mali pokľaknúť pred Ježišom v Eucharistii a vyrozprávať mu celú hĺbku svojho ľudského srdca a úprimne sa tešiť, že sme spoznali Ježiša ako kedysi Simeon a prorokyňa Anna. Tak môžeme aj my mať účasť na jeho obetovaní, pretože živý Ježiš sa v každej svätej omši obetuje nebeskému Otcovi za nás i za celý svet.

Krátko po sviatku Obetovania Pána v liturgickom kalendári nasleduje popolcová streda a začína sa pôstne obdobie. Aj táto zhoda okolností nám akosi symbolicky vyjadruje, že to, čo sa začalo obetovaním malého Ježiša v chráme, dosahuje svoje vyvrcholenie a naplnenie na Golgote, na Kríži, kde Boží Baránok obetuje svoj život za spásu ľudstva. Nech sa tohtoročné obdobie pôstu stane pre nás všetkých bohatým na milosti, nech všetci nanovo spoznáme Ježiša

ako svojho Spasiteľa! Jana Mária