Modlite sa za obrátenie hriešnikov

1.2.2009 Xénia Duchoňová

O zjaveniach Panny Márie pri Massabielskej jaskyni, o živote Bernadety a bezprostredných

udalostiach okolo zjavení sme už neraz písali. Písali sme aj o neporušenom tele Bernadety, ktoré mnohí z nás mohli vidieť v Newers pri návšteve tamojšieho kláštora, v ktorom Bernadeta žila a aj ako tridsaťštyriročná odovzdala svoju dušu Pánovi. Dnes by sme chceli uvažovať o tom, ako zasiahli zjavenia a udalosti okolo nich do života niektorých ľudí, ktorí ako zarytí ateisti vytrvalo odmietali vieru v Boha.

Keď sa 7. januára 1844 Františkovi a Ľudovíte Soubirosovcov narodila malá Bernadeta, iste ani len netušili, čo cez toto dievčatko bude Pán chcieť povedať svetu. A isto netušili ani jej mladší súrodenci sestrička Antónia a bratia Jean Mária a Justín, keď sa o nich starala, zatiaľ čo rodičia potom ako pre finančné problémy otec isprestal „mlynárčiť” a museli opustiť mlyn, pracovali ako nádenníci. A netušili to ani sestričky z Newers, keď Bernadeta až ako trinásťročná začala navštevovať ich školu a zároveň sa pripravovať na prvé sväté prijímanie. Netušila to ani sama Bernadeta, keď sa 11. februára so svojou sestrou a priateľkou vybrali nazbierať drevo na kúrenie a v Massabielskej jaskynke a uvidela krásnu paniu. To, čo sa tam udialo, navždy zmenilo život nielen Bernadete a jej blízkym, ale aj mnohým z tých, čo za vyše stopäťdesiat
rokov navštívili, alebo v budúcnosti navštívia Lurdy, jedno z najväčších katolíckych pútnických miest na svete.

Azda prvým bol lekár Dozous, svedok udalostí, ktorý chcel počas šiesteho zjavenia odhaliť „veľký podvod”, preto sa rozhodol počas zjavenia Bernadetu vyšetriť… Jej správanie sa ho hlboko dotklo. Dosvedčil prítomnosť veľkého tajomstva. Vtedy sa začal proces jeho obrátenia, ktorý sa zvŕšil pri poslednom zjavení. Vtedy si Bernadeta mimovoľne posunula pravú ruku nad horiacu sviečku, ktorú držala v druhej ruke a cez prsty jej prechádzal takmer štvrťhodinu plameň, no na jej ruke nebolo ani náznaku popálenia. Keď sa jej lekár neskôr zámerne dotkol plameňom sviečky ruky, protestovala: Pálite ma. Vtedy lekár pochopil, že má dočinenia s nadprirodzenom.

V čase, veľkého úsilia negovať existenciu Boha a spochybňovať prejavy jeho pôsobenia vo svete, dal Pán ľudstvu cez lurdské zjavenia Panny Márie jasné dôkazy svojej prítomnosti, lásky a starostlivosti o človeka - napísal v článku Znamenie odporu P. M. Piotrowski TChr. V článku uvádza intrigy, ale aj obrátenia významných ľudí tých čias, zarytých nepriateľov Cirkvi. Hovorí, že zjavenia v Lurdoch v r. 1858 a zázraky, ktoré sa tam dodnes dejú sú popretím koncepcie sveta bez milujúceho osobného Boha.

Preto nepriatelia Cirkvi, medzi ktorých patril aj slobodomurár spisovateľ Jean de Bonnefon sa usilovali zosmiešňovaním, diskreditáciou a falšovaním dokumentov spochybňovať lurdské zjavenia, keď v r. 1906 publikoval pamflet pod titulkom Lurdy a ich majitelia. Vyzýval v ňom kompetentných na zatvorenie svätyne, pretože, ako tvrdil, zjavenia boli dopredu naplánovaný podvod, lebo katolícki kňazi vždy používajú klamstvo a pretvárku. Kniha vzbudzovala dojem, že je písaná na základe historických dokumentov. Až skúsení historici odhalili, že spolu s historickými skutočnosťami Bonnefon použil falzifikát listu generálneho prokurátora Piera-Clauda Falconneta z Pau a dokázali, že obsah listu vymyslel sám de Bonnefon. Potvrdila to autentická správa Falconneta .

Autorom jedného z najväčších literárnych podvodov týkajúcich sa Lúrd bol jeden z najväčších francúzskych spisovateľov Emil Zola. V auguste r. 1892 pricestoval do Lúrd, aby napísal knihu o tamojšej svätyni. Zola neveril v Boha a tobôž nie v zjavenia. Aj on prišiel odhaliť „veľký podvod” katolíckych kňazov. Zola nebol objektívny pozorovateľ a nepresvedčilo ho ani zázračné uzdravenie dvoch dievčat, ktorého bol svedkom. Zola však dostal milosť. O jeho nepriateľstve k Cirkvi sa veľa hovorí. O jeho obrátení sa mlčí. Stalo sa to v r. 1896, keď potom, ako utrpel otvorenú zlomeninu nohy a napriek intenzívnej liečbe mu hrozila amputácia nohy. Na vigíliu Narodenia Pána mal sen, že je v kostole a spieva koledu pred obrazom Madony s dieťatkom. Keď sa prebudil, zistil, že tú koledu spieva jeho žena. Poslal ju do chrámu, aby pod obrazom Madony zapálila sviečku. Ešte v ten deň sa zázračne uzdravil. Bol to pre neho taký duchovný otras, že sa zmieril s Bohom vo sviatosti pokánia, prejavil veľkú ľútosť a kajúcnosť. Napísal vyhlásenie, že v posledných tridsiatich rokoch žil v blude a mnohých ľudí priviedol k Bohu. Pápežovi Levovi XIII. napísal list s prosbou o odpustenie za všetky prejavy a publikácie namierené proti Cirkvi.

Cestu k Bohu v Lurdoch našiel aj Zolov priateľ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu profesor Alexis Carrel. Ako ateista bol svedkom zázračného uzdravenia jeho pacientky zomierajúcej na tuberkulózu. Po tejto skutočnosti pochopil, že existuje aj iný rozmer a jedinou cestou vedúcou k Bohu je nadviazanie osobného kontaktu s ním cez vieru, vytrvalú modlitbu a život podľa evanjelia. Po svojom obrátení napísal: Prichádzajme k Bohu s láskou a túžbou predierajúc sa cez mraky rozumu. Až potom môžeme zakúsiť Božiu lásku… (podľa: Znamenie odporu Milujte sa, str. 9 - 10).

Spomenieme ešte jedno - obrátenie Dr. Maurícia Caillema, parížskeho lekára, ateistu, ktorý, ako sám priznáva, pacientkam predpisoval antikoncepciu, robil sterilizácie i interrupcie. Zapojil sa do aktivity za legalizáciu potratov, propagoval okultizmus, ezoteriku, bielu mágiu, jogu… Aj jeho obrátenie sa uskutočnilo po návšteve Lúrd, keď po ochorení manželky kvôli zmene vzduchu navštívili Pyreneje a na spiatočnej ceste dostal nápad, že by jeho manželku, katolíčku, hoci nepraktizujúcu, potešila návšteva tohto pútnického miesta. Keď čakal na manželku, ktorá sa rozhodla okúpať v lurdskej vode, vošiel do spodného chrámu, kde sa práve začínala svätá omša. Bolo to prvýkrát, čo bol prítomný na omši. Keď počul kňazove slová: Proste a dostanete… akoby mu vnútorný hlas hovoril: Ty prosíš o zdravie svojej ženy, ale čo mi dáš ty? V tej chvíli sa rozhodol dať sa Bohu a hneď požiadať o krst. Keď sa manželka vrátila z kúpeľa, pýtal sa jej, ako sa prežehnáva a ako sa modlí Otče náš. Myslela si, že žartuje. Nič nevedel o viere. Prostredníctvom známych sa dostal do kontaktu s pravoslávnym kňazom a dal sa pokrstiť. Postupne však našiel cestu do Katolíckej cirkvi a je jej horlivým členom. V čase svojho obrátenia v r. 1984 mal Dr. Caillem päťdesiat rokov (podľa: Světlo č. 4/2009 str. 8 - 9).

Bernadeta isto netušila, čo jej prostredníctvom chce Pán povedať ľuďom. Vo svojej jednoduchosti nadšená videním krásnej Panej jej ochotne prisľúbila, že bude k jaskyni chodiť pätnásť dní. Napriek mnohým protivenstvám a nedôvere svoj sľub dodržala. A Pán prostredníctvom Presvätej Panny robí zázraky. Dodnes. To množstvo obrátení, o ktorých nemáme ani tušenia, to množstvo telesných a duševných uzdravení nás všetkých nabáda prijať posolstvo, jediné posolstvo, ktoré Nepoškvrnená prostredníctvom Bernadety odkázala svetu: Modlite sa za obrátenie hriešnikov.

Končí sa rok 150. výročia lurdských zjavení. Ak sme doteraz nevyužili milosti jubilejného roka, prijmime lurdské posolstvo a modlime sa za obrátenie tých, čo sa vzdialili od Pána. Najlepšou zbraňou proti zlu a šíriacemu sa konzumnému ateizmu je modlitba ruženca.

Duchoňová


Pridané do rubriky články | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 2 v roku 2009. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje spevácky zbor Béčkari.