Blumentál
Náš rozhovor

Hovorí sa, že deti sú budúcnosť národa. Rovnako by sme mohli povedať, že deti sú aj budúcnosťou Cirkvi, budúcnosťou našej farnosti. Je teda potrebné o túto budúcnosť sa postarať, vychovávať nové pokolenie veriacich. V našej farnosti sa o tých najmenších stará pán kaplán Marián Bér. Zaujímalo nás, prečo sa ujal tejto úlohy, čo mu táto práca ako kňazovi dáva, no i iné otázky týkajúce sa práce s deťmi.

• Pán kaplán, prečo ste sa ujali detí. Bola to nevyhnutnosť, alebo Váš osobitný záujem o tých najmenších členov našej farnosti?
  - Priznám sa, že vždy ma lákala pastorácia tých najmenších členov Cirkvi, ale po vysviacke sa mi naskytla možnosť len tak útržkovito pracovať s deťmi. Bol som kaplánom v Hlohovci, kde som s deťmi prichádzal do kontaktu len v škole na náboženstve. To je trošku iné ako byť s nimi počas svätých omší. Počas hodín náboženstva som sa veľa naučil o detskej duši a o dieťati ako takom. Keď som prišiel sem do Blumentálu, bolo mi povedané, že budem mávať sväté omše s deťmi. Najprv som sa potešil, no potom som rozmýšľal, či budem vedieť vždy správne reagovať na detské odpovede, alebo či vôbec budem schopný tie jednoduché detské duše nejako upútať.

• V nedeľu slúžite sväté omše pre deti, hoci viem, že na ne prichádzajú aj dospelí bez detí. V minulosti nebolo zvykom sláviť svätú omšu osobitne pre deti (nesprávne ju zvykneme nazývať detská), povedzte, prosím, prečo sa Cirkev rozhodla takýmto, predtým netradičným spôsobom venovať deťom?
  - Myslím si, že aj to je ovocím Druhého vatikánskeho koncilu. Práve to uvedomenie si spoločenstva Cirkvi ako takej. Do tohto spoločenstva patria aj deti. Je jasné, že prístup k deťom musí byť iný ako k dospelým. Som rád, že je možné aj počas liturgie využiť takýto prístup k deťom. Ja osobne by som išiel ešte ďalej, než to teraz povoľujú liturgické predpisy.

• Odkedy dieťa aspoň čiastočne vníma, čo sa deje pri svätej omši, že to nie je hra či nejaké divadielko, ale naozaj Ježišova obeta, ktorú treba brať vážne?
  - Všimol som si, že dnešné dieťa veľmi ťažko vníma svätú omšu ako Ježišovu obetu. Aspoň vo väčšine prípadov. Myslím si, že je to preto, lebo idú na svätú omšu len raz za týždeň, niekedy ani to nie. Rodičia sa o tom s nimi nerozprávajú. Niekedy sú to starí rodičia, ktorí prídu s nimi do kostola. Vnímam však aj to, že sú deti dosť zrelé už aj v tretej triede, ktoré veľmi živo vnímajú prítomnosť Krista v Eucharistii.

• Od akého veku by rodičia mali privádzať deti práve na sväté omše slávené s deťmi, a naopak, od akého veku by sa mali deti zúčastňovať na svätých omšiach s dospelými.
  - Sväté omše pre deti v našom kostole sú ladené skôr pre deti, ktoré chodia na základné školy. Ale aj mladšie deti sa v niektorých okamihoch môžu pripojiť k starším, takže už od malička môžu rodičia s deťmi prichádzať na sväté omše pre deti. A takisto nevidím dôvod nechodiť s rodičmi na omše pre dospelých, zvlášť vtedy, ak by nebola možnosť ísť na omšu pre deti.

• Aj keď nie ste dlho kňazom, máte skúsenosť práce s tými, ktorých sme nazvali budúcnosťou Cirkvi; ako prichádzajú deti do chrámu pripravené z rodín na slávenie svätej omše, aký podiel majú na tejto príprave rodičia, alebo je táto príprava len na pleciach katechétov, keď deti začnú navštevovať náboženstvo?
  - Čiastočne som na to odpovedal vyššie, ale je to žiaľ niekedy bolestné, keď vidím, že niektoré deti nevedia ani Otče náš. Tu vidím nedostatok zo strany rodičov. Niektorí rodičia sú príjemní a vidieť, že im záleží aj na duchovnom živote ich dieťaťa. Sú však prípady, keď rodič iba privedie dieťa do kostola a potom preň príde. Alebo s dieťaťom prichádzajú starí rodičia. Veľakrát rodičia prichádzajú s deťmi na poslednú chvíľu, niekedy aj neskoro. Je zaujímavé, že aj rodičia sú niekedy nesústredení. Tu by som videl základ, aby rodičia vedeli byť príkladom pre deti a aj doma sa s nimi modlili. Lebo ak toto chýba, potom je to naozaj len na pleciach katechétov. Chcem však poďakovať rodičom, ktorí sú v tomto prístupe k svojim dieťaťom svedomití a príkladní.

• Učíte v škole náboženstvo deti, s ktorými slávite svätú omšu? Učíte práve tých najmenších? Aké sú Vaše prvé kontakty s deťmi v chráme, ako si ich získavate?
  - Náboženstvo učím stredoškolákov. S deťmi sa v škole stretávam len príležitostne, keď napríklad sa dohodneme s katechétmi, že prídem na hodinu. Prvé kontakty v chráme? Usilujem sa pristupovať k nim čo najjednoduchšie a za ich snahu ich aj odmeniť.

• Viem, že okrem svätej omše sa deťom venujete aj iným spôsobom, povedzte našim čitateľom niečo o Vašej práci s deťmi mimo svätých omší. - Mimo svätých omší sú to skôr také jednorazové akcie. Buď nejaký výlet, tábor v lete, alebo nejaká iná jednorazová aktivita.

• A čo príprava prvoprijímajúcich? Kedy tieto deti okrem účasti na svätej omši majú možnosť stretnúť sa s kňazom. Pokiaľ sa pamätám v „našich časoch” to boli práve kňazi, ktorí na hodinách náboženstva svojou charizmou dokázali robiť priam divy v detských dušiach.
  - Žiaľ, s prvoprijímajúcimi sa stretám len na svätých omšiach v nedeľu. Niekedy v škole. To ma trošku mrzí a chcel by som to dostať do trochu inej roviny. Možno formou pravidelných stretnutí s týmito deťmi a ich rodičmi. Momentálne je to v stave plánovania a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

• Čo by ste odkázali rodičom, ktorí majúdeti predškolského či školského veku, predovšetkým rodičom detí, ktoré v tomto roku prvýkrát prijmú eucharistického Krista, tým, ktorí váhajú či pre deti nastupujúce do prvých ročníkov vyberú náboženskú či etickú výchovu, no i veriacim, ktorí prejavujú netrpezlivosť či nevôľu, keď tie najmenšie pobehovaním alebo iným spôsobom prejavujú „svoju prítomnosť” na svätej omši.
  - Keby som všetkým mal niečo odkázať, bol by to asi celý článok a úvaha o dieťati. V skratke by som to zhrnul v zmysle Ježišovho prístupu k deťom. Keď sa pozrieme na evanjeliá, vidíme ako sa k tým najmenším správal Ježiš. V tom zmysle nikto nesmie ublížiť nevinným detským dušiam. Musíme im vedieť aj veľa prepáčiť. Napríklad aj to keď pobehujú po kostole. Myslite milí rodičia na to, že máte od Boha vo vašom dieťati obrovský dar. A ten dar tu nie je len pre život sveta, ale aj pre život svetla. Kiežby nebol nik z nás dospelých, kto zabije v dieťati Boží život.

Ďakujem, pán kaplán, že ste si našli čas na tento rozhovor. Ja by som doplnila k Vašej poslednej odpovedi pre úplnosť predovšetkým Ježišove slová Nechajte maličkých prísť ku mne, ktoré ste asi tiež mali na mysli a ktoré zapadajú práve do tejto témy. Možno sa niekedy na stránkach nášho Blumentálu raz vrátime aj k spomínanej úvahe

o dieťati. Xénia Duchoňová