Blumentál
Naša farská univerzita

Veľmi často počujeme slová Historia est magistra vitae - História je učiteľka života, ale ako často tieto slová len tak preletia ponad naše hlavy a neuvedomujeme si, že je to naozaj tak. Možno práve tento mesiac je mesiacom, ktorý doslova dýcha na nás históriou a učí aj nás ľudí dnešných čias.

Ktorá udalosť a kto nás môže učiť? V tomto mesiaci je to predovšetkým spomienka na sv. Cyrila a sv. Metoda, našich vierozvestov. Pri sv. Cyrilovi si v deň sviatku patrónov Európy (14. februára) pripomíname už 1 140. výročie jeho smrti a v súvislosti so sv. Metodom, prvým arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie, výročie jeho biskupskej vysviacky (r. 869). Nemôžeme obísť pamätné stretnutie českých a slovenských biskupov s Pavlom VI. vo februári 1969 a nespomenúť vydanie apoštolského listu Antiqua nobilitatis z 2. februára 1969 pri príležitosti 1 100. výročia smrti sv. Konštantína- Cyrila. Pavol VI. bol pápežom, ktorý po viac ako 1 100 rokoch od existencie prvej slovanskej arcidiecézy vyhlásil roku 1977 prvú slovenskú arcidiecézu - Trnavskú a usporiadal tak hranice diecéz s hranicami štátu. Naplnilo sa to, na čo naši predkovia čakali celé stáročia a na čo sme netrpezlivo čakali aj my.

Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše tisícsto rokov. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie, pápež Ján VIII. v roku 880 na žiadosť kniežaťa Svätopluka zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom arcibiskupa metropolitu Metoda. Pri svojom založení mala teda Nitrianska diecéza - a nemožno pochybovať, že aj územie dnešného Slovenska - na čele sv. Metoda, pod ktorého jurisdikciu patrila podľa výslovných údajov buly Industriae tuae. Po jeho smrti (roku 885) bola s najväčšou pravdepodobnosťou podriadená sv. Gorazdovi, ktorého si sám Metod vybral za nástupcu.

Aj keď Katolícka cirkev na Slovensku celé jedno tisícročie administratívne závisela od biskupov sídliacich na území dnešného Maďarska (na slovenskom území bol biskup iba v Nitre), na mnohých biskupských stolcoch v Uhorsku pôsobili biskupi pochádzajúci z nášho územia. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bez zmeny až do druhej polovice 18. storočia.

Pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie 15. marca 1776 zriadil na území Slovenska tri nové biskupstvá - Banskobystrické, Spišské, Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Košice sa stali biskupstvom 10. augusta 1804. Po roku 1918 sa napriek snahe mnohých biskupov územia diecéz na Slovensku nemenili, až na vojnové roky 1938 - 1945, kedy mnohé časti, ba aj samé Košice, padli pod vládu Maďarska.

Až Boží služobník pápež Pavol VI. 30. decembra 1977 zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Ako sufragánne diecézy mu podriadil diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú. Neskôr (30. marca v roku 1995) Ján Pavol II. rozdelil Slovenskú cirkevnú provinciu na západnú, pričom Trnavskú arcidiecézu premenoval na Bratislavsko-trnavskú, a na východnú so sídlom v Košiciach.

Rok 2008 priniesol v živote Katolíckej cirkvi oboch obradov na Slovensku dve mimoriadne udalosti. Najskôr (30. januára 2008) to bolo vytvorenie Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove, povýšenie Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Košiciach na eparchiu a zriadenie novej eparchie v Bratislave. Potom, veľmi symbolicky na sviatok sv. Cyrila a Metoda 14. februára 2008, v deň, keď si ich Cirkev v Európe pripomína ako svojich patrónov, bola vyhlásená reorganizácia západnej provincie. Bola zriadená Bratislavská arcidiecéza, ktorá sa zároveň stala metropolitným sídlom. Z pôvodnej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy vznikla aj Trnavská arcidiecéza. Zároveň sa uskutočnili územné zmeny, ktoré sa dotkli aj Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Zmenili sa ich hranice. Niektoré farnosti z Nitrianskej diecézy boli pričlenené k Trnavskej arcidiecéze, územia hore od Trenčína stali sa základom novej Žilinskej diecézy, ku ktorej boli pričlenené aj niektoré farnosti Banskobystrickej diecézy. Banskobystrická diecéza dostala niekoľko farností z bývalej Bratislavsko- trnavskej arcidiecézy. A jedna zmena sa dotkla aj východnej provincie, keď do Rožňavskej diecézy z územia Banskobystrickej diecézy bol vyčlenený dekanát Brezno. Jednoznačne môžeme konštatovať, že toto bola doteraz najväčšia zmena v dejinách Cirkvi na Slovensku a svojím spôsobom akoby sa napĺňalo úsilie solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda.

Vzhľadom na skutočnosť rýchlo sa meniacich spoločenských, kultúrnych a politických udalostí si musíme neustále obnovovať svoju pamäť a pripomínať to, čo je podstata nášho duchovného života a žiť všetko ako trvale prítomný okamih. V našich časoch sa veľmi rýchlo vytrácajú opravdivé hodnoty duchovného života a nahrádzajú sa úpadkovou kultúrou, ktorú Ján Pavol II. nazval oprávnene kultúrou smrti. Preto je dôležité neustále sa vracať k hodnotám, ktoré pretrvali a pretrvávajú cez stáročia. Preto je dôležité pripomínať aj stále ešte nedocenený význam misie solúnskych bratov a vyzdvihnúť ich úctu, trvale ju zveľaďovať so zápalom biskupa Štefana Moysesa a jeho nasledovníkov.

Možno aj tento mesiac február, v ktorom si pripomíname prvé výročie reorganizácie rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, a pre Bratislavu zvlášť významné zaradenie medzi metropolitné sídla Katolíckej cirkvi, máme sa z histórie učiteľky života povzbudiť a pre nasledujúce pokolenia zachovať živú vieru a odkaz solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda. Nedať si toto dejinné bohatstvo prebiť lacnými komerčnými dňami, aj keď prekrytých spomienkou na svätých - mám na mysli sv. Valentína, za ktorého sa skrývajú komerčné ciele. Solúnski bratia priniesli poklad viery, nádeje a lásky cez zvestovanie Boha a toto si zachovajme my i budúci.

Daniel Dian