Blumentál
Súlad a jednota kristovho tela

Istý muž sa pristavil pri robotníkoch, ktorí opracúvali kamenné kvádre. Opýtal sa prvého: Čo robíš? Robotník mu odpovedal: Zarábam peniaze. Na tú istú otázku druhý odpovedal: Okresávam kameň. A ty čo robíš? položil otázku aj tretiemu. Staviam katedrálu.

Narodenie a smrť je spoločný a nezvratný údel všetkých ľudí, ktorí prešli a ešte prejdú týmto svetom. O tom isto nikto nepochybuje, nezáleží na tom, akého je vierovyznania, alebo je ateista. Náš život je ako stavba katedrály. Každý má na ňom svoj podiel. Každý si ho však uvedomuje na inej, vlastnej úrovni. Niekto vidí za všetkým iba zisk - niečo za niečo, robí len to, čo sa mu oplatí. Iný vníma život len ako večné starosti, bolesti a márnosť všetkého. Ďalší okrem starostí a bolestí, ktoré nikoho neobídu, usiluje sa napĺňať svoj život vierou, láskou a nádejou. Vierou v Boha, láskou k ľuďom a nádejou na azyl v Božom náručí. A práve touto treťou cestou sa nás snaží viesť Cirkev. Cirkev nie je cieľ, ale cesta.

V dokumentoch druhého vatikánskeho koncilu čítame: … Tých, čo veria v Krista, rozhodol sa zhromaždiť vo svätej Cirkvi. A preto Kristus, aby splnil Otcovu vôľu, založil nebeské kráľovstvo na zemi. A tak sa celá Cirkev javí ako jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého zhromaždený ľud. Ako všetky údy ľudského tela, hoci ich je mnoho, predsa tvoria jedno telo, tak aj veriaci v Kristovi. Cirkev napreduje na svojej púti prenasledovaná svetom a potešovaná Bohom hlásajúc Pánov kríž a jeho smrť, dokiaľ sám nepríde. A sila vzkrieseného Pána ju posilňuje, aby trpezlivosťou a láskou premáhala svoje vnútorné a vonkajšie trápenia a ťažkosti, a aby verne, hoci ešte hmlisto, zjavovala svetu jeho tajomstvo, kým sa napokon nepredstaví v plnom svetle. Napokon aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, prislúchajú k Božiemu ľudu rozličným spôsobom. Na prvom mieste ten národ, ktorému boli dané zmluvy a prisľúbenia, t. j. židia. Spasiteľný plán zahŕňa aj tých, ktorí uznávajú Stvoriteľa… Boh nie je ďaleko ani od ostatných, čo v tieňoch a obrazoch hľadajú neznámeho Boha, veď on dáva všetkým život, dýchanie a všetko dobré. Spasiteľ chce všetkých ľudí spasiť. Božia prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spasenie ani tým, čo bez vlastnej viny ešte neprišli k jasnému poznaniu Boha a usilujú sa, nie bez Božej milosti správne žiť. Boh má svoju náruč otvorenú pre všetkých. K Bohu však vedú rozličné cesty a treba ich rešpektovať. Neochota prijať jednotu v rôznosti už vopred vylučuje nádej na úspech. Ľudia sú však náchylní k elitárstvu, trpia syndrómom staršieho syna počnúc jednotlivcami, skupinami, národmi až po náboženské zoskupenia. Aj apoštol Pavol vyznával a prísne dodržiaval Starý zákon, ale zasiahnutý Kristom bol ochotný ísť novou cestou. Prosme preto v modlitbách spoločne všetci a za všetkých, aby sme sa stretli nie len s náboženstvom ale so živým Kristom. Aby Kristus v nás prebudil túžbu po spáse druhých, aby aj v nás bolo trvalé obrátenie. Mnohí ľudia odmietajú Boha, lebo sa stretli len s jeho karikatúrou v nás a to ich nemohlo nadchnúť. Potrebujeme pomoc Ducha Svätého, aby nám horelo srdce. Iniciatíva je na Božej strane, on koná, on je aktívny, on vstupuje do života s dynamikou podobnou prepadnutiu. To je zvláštnosťou biblického Zjavenia. Boh prichádza sám od seba k človeku
- slobodne, suverénne, nečakane. Nám ostáva len modliť sa a prosiť o Božiu milosť, aby uskutočnila to, o čo prosíme.

Aj v novom roku otec arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský pokračoval v škole sv. Pavla piatou časťou, o súlade a jednote Kristovho tela. „Pavlove listy nám umožňujú poznať jednotu ešte nerozdelenej Cirkvi, ale predsa z dôvodu ľudskej hriešnosti skúšanou rôznymi nezhodami. Pavol najčastejšie označuje Cirkev ako Kristovo telo a jej rôznorodosť vyjadril pomocou prirovnania k údom Kristovho tela. Cirkev, Kristovo telo, je zranené rozdelením, trpí a jej služba pred svetom je oslabená. Jestvuje však snaha obnoviť jednotu Cirkvi, ktorá sa prejavuje v ekumenickom hnutí. Byť Cirkvou podľa Pavla, znamená byť v Kristovi. Čím bližšie sme ku Kristovi, tým bližší sme si navzájom. Boží ľud je ako telo s rôznymi údmi, pričom každý má svoju funkciu, aby telo mohlo žiť.

Z evanjelií a z náuky sv. Pavla vieme, že Cirkev nie je ľudským výtvorom, ale spoločenstvom s Kristom, ktoré žije pôsobením Ducha Svätého na slávu Boha Otca. Z toho dôvodu nie je možné jednotu Cirkvi iba jednoducho vytvoriť, alebo nastoliť, ale treba ju prijať ako dar trojjediného Boha. Cieľom nie je splynutie cirkví, ktoré sa stanú jednou Cirkvou. Cieľom je jednota v zmierenej rôznosti, kde sa nezmierené rozdiely musia najskôr prekonať.”

Táňa Hrašková