Svätci tohto mesiaca

1.7.2009 Daniel Dian

Veľmi rád poznávam históriu cez poznanie starobylých kultúrnych pamiatok. Susedné Rakúsko
je priamo posiate úžasnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré sú vzácnym svedectvom odkazu a aktuálnosti muža, ktorého liturgickú spomienku slávi Katolícka cirkev 11. júla na celom svete, pričom v Európe si ho pripomíname aj ako patróna nášho kontinentu spolu so spolupatrónmi

sv. Cyrilom a Metodom.

Svätý Benedikt z Nursie
je známy okrídleným výrokom Ora et labora - Modli sa a pracuj. Muž, ktorý výrazne poznačil dejiny tohto kontinentu a celého sveta. Jeho kláštor na Monte Kasíno sa stal centrom vzdelanosti a ostatné kláštory, ktoré zakladali jeho duchovní synovia v celej Európe, sa stali šíriteľmi vedy a priekopníkmi v poľnohospodárstve jednotlivých krajín. Mnohé kláštory v Rakúsku Götwein, Melk a iné, v Maďarsku Panonhalma, svedčia o nesmiernom význame tejto rehoľnej spoločnosti a toho, čo Benedikt a jeho žiaci vykonali pre dobro a rozvoj zvlášť Európy. Všade, kde pozrieme a kdekoľvek sa pohneme, nachádzame bohatú studnicu vedy v súvislosti s ich kláštormi, pričom všade vo svete je bežné, že mnohí významní odchovanci benediktínskych kláštorov ako centier vzdelanosti, pôsobia vo významných politických a spoločenských funkciách. Nie je nijakým prekvapením, že majú nielen odborné vedomosti, ale aj hlboké duchovné zásady. U nás najznámejšími nasledovateľmi svätého Benedikta boli nitrianski - zoborskí pustovníci, ktorí neskôr založili Skalku pri Trenčíne - svätí Andrej Svorad a Beňadik. Na Slovensku bolo v minulosti viacero benediktínskych opátstiev či už v Nitre, Hronskom Beňadiku, na Skalke, v Košiciach, Ludaniciach, vo Veľkom Klíži a inde. Veľký význam sv. Benedikta pre rozšírenie kresťanskej viery a kultúry v Európe je nepopierateľný, zvlášť ho zdôrazňovali poslední pápeži. Preto Pius XII. nazýval sv. Benedikta „otcom Európy”, Pavol VI. ho roku 1964 slávnostne vyhlásil za patróna Európy, pápež Ján Pavol II. potvrdil tento titul, a 31. decembra ho rozšíril aj na sv. Cyrila a Metoda, ktorých vyhlásil za spolupatrónov Európy a neskôr postavil k týmto trom významným mužom aj tri ženy: sv. Brigitu Švédsku, sv. Katarínu Siensku a sv. Teréziu Benediktu od sv. Kríža.

  
  
Mária Magdaléna Keď sme v úvodníku uvažovali o tom, že potrebujeme aj v čase prázdnin objavovať svoju identitu a potrebujeme rásť vo viere, mali sme na mysli aj modlitbu, ktorá v tomto mesiaci 22. júla zaznie v katolíckych kostoloch: Všemohúci Otče, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá

zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; prosíme ťa, na jej príhovor nás posilňuj, aby
sme podľa jej príkladu aj my ohlasovali vzkrieseného Ježiša Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho Kráľa. Možno sa ma opýtate: prečo si ju máme zvlášť pripomínať práve teraz? Často sa hovorí a šíri informácia, že Katolícka cirkev zaznáva ženu. Už to niekedy ani nie je dobré vyvracať. Ale práve dnes je to nesmierne vhodné, keď Cirkev stavia pred náš zrak ženu, ktorej minulosť bola taká, aká bola, len nie dobrá. Práve žene, ktorú Ježiš pozdvihol z biedy jej života, práve tejto žene sa po zmŕtvychvstaní Ježiš zjavuje ako prvej a poveruje ju dôležitým posolstvom, ktoré má nesmierny význam nielen pre ňu, ale predovšetkým pre apoštolov. Ona je tá, ktorá má byť zvestovateľkou uskutočneného diela spásy, a to vôbec prvou zvestovateľkou. Už z tohto je zrejmé, že Cirkev neodopiera právo žene účinkovať v Cirkvi. Jej úloha však spočíva v inej službe ako je služba kňazská, no celkom iste to nie je odmietnutie ženy v diele evanjelizácie. Naopak, ženy sú zapojené do života Cirkvi v rôznych profesiách, a sú v nich nezastupiteľné. Je však viac ako isté, že tou najnezastupiteľnejšou úlohou ženy, a to nielen v Cirkvi, ale v celej spoločnosti, je jej postavenie ako matky alebo možnej matky. Preto by sme si aj dnes mali oveľa hlbšie uvedomiť, či nemáme aj my podiel na jej degradácii, keď z nej robíme iba objekt mužského záujmu v oblasti sexu, veľmi často neviazaného; keď z nej často robíme predmet obchodu cez rôzne snímky v časopisoch, vo filmoch a podobne. Mali by sme teda už vedieť: všetci, tak muži k ženám, ako aj ženy k sebe samým, aký postoj vyplynie z poznania svojej identity.

Daniel Dian


Pridané do rubriky články | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 7 v roku 2009. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje blumentálsky zbor.