Blumentál
Blumentálske kríže

Postavili sme ti, Pane,
veľkolepé katedrály,
do nich zlaté kríže dali,
drahocenne vyzdobené.
A či tie nádherné chrámy,
naším domovom sa stali?
A či chrámy prezdobené,
vyjadrujú utrpenie?
Pomôž nám, Pane,
tvojím domovom sa stať
a tvoj chrám si
v srdci vystavať.
 
Tak nejako spievali mladí ešte v čase náboženskej neslobody v jednej zo svojich piesní. V našom jubilujúcom chráme máme tri veľké kríže, z ktorých každý tam má svoje miesto. Ani jeden z nich nie je prezdobený. Naopak, obidva, ktoré majú aj korpus, naozaj vyjadrujú utrpenie, ktorým prešiel Ježiš, keď završoval svoj pozemský život a prinášal Otcovi obetu za hriechy sveta… Za hriechy naše osobné, ale aj za hriechy celého ľudského pokolenia, ktoré, zdá sa, dosahujú v súčasnosti svoj vrchol (máme na mysli skutočnosť, že dnešný človek, tak ako kedysi Babylončania, nechce akceptovať Boha ako Pána, Stvoriteľa a Vševládcu, a pokúša sa zasahovať do jeho stvoriteľského diela – snahou „dať zrod človeku“ nie prirodzenou cestou, ale byť Pánom nad životom i smrťou – interrupcie, eutanázia… To sme už ale trošku odbočili od témy krížov v našom Blumentáli).
 

Najstarší kríž v našom kostole je sadrový odliatok Krista na kríži ktorý vytvoril bratislavský rodák sochár Ján Fadrusz. Dielo pôvodne vytvoril vo Viedni z hliny a odtiaľ sa r. 1891 kríž dostal do Bratislavy. Fardusov kríž bol v Bratislave vystavený na Michalskej ulici č. 9, kde ho chodili ľudia nielen obdivovať, ale kde sa chodil nábožný ľud v pokore modliť.
 
Nášho Krista na kríži autor daroval farárovi Havlíčkovi za dobrodenie, ktoré mu preukázal. Fadrusov Kristus na kríži je ľudskej veľkosti a, ako píše farár Pozdech, z hľadiska kompozície a formy je to znamenitá umelecká tvorba. Kristova hlava, tvár a koruna sú skvostným umením modelovania, čo naviac obdivujú umelci.“ Autor v snahe čo najreálnejšie vytvoriť podobu trpiaceho Krista, ako sa hovorí medzi umelcami, priviazal na kríž muža – figuranta, a keď on už nevládal zotrvať na kríži, sám sa nechal priviazať na kríž, nechal sa fotografovať zo všetkých strán a dokonca si nechal urobiť aj sadrové odliatky, aby čo najvernejšie stvárni napätie svalstva a polohu tela. „Všetko to postavil do jednej myšlienky vyjadrenej slovom Consummatum est – Je dokonane“, ako sám nazval svoje dielo. Fadrusz zobrazil Krista v ľudskej prirodzenosti, pričom jeho tvári dal výraz aj božskej nadprirodzenosti, ktorá sa prejavuje na tvári vznešeným pokojom aj pri tých najkrutejších bolestiach Ukrižovaného.

Keď profesor Danko vyčítal Fadruszovi, že jeho Kristus na kríži nemá v boku ranu, Fadrusz pohotovo odpovedal, že jeho Kristus znázorňuje zomierajúceho a nie mŕtveho, ktorému až neskôr Longínus kópiou otvoril bok. Fardusz v tomto Kristovi na kríži zhmotnil svoje celoživotné utrpenie.
 
Alojz Rigle, kresťan, akademický sochár v r. 1934 určil finančnú hodnotu Farduszovho Krista na kríži na 25 000 Kčs. Rigle však bol nesmierne skromný, preto môžeme smelo odhadnúť hodnotu tohto diela desaťkrát vyššiu.
 
Nadanie mladého učňovského kováča Fardusa odhalil Viktor Tülgner, takisto bratislavský rodák. On mu umožnil študovať na Akadémii výtvarného umenia vo Viedni. Treba v tejto súvislosti povedať, že Tülgner vytvoril krásnu bustu farárovi Poeckovi, ktorá je tiež vzácnym umeleckým dielom. Je umiestnená v predsieni chrámu.
 
Pre Blumentál a jeho veriacich má tento kríž ešte aj inú ako umeleckú hodnotu. Pred Fadruszov kríž a pred našu Matku dobrej rady sa prichádzala modliť a čerpať silu naša prvá blahoslavená, sestra Zdenka. No nielen ona, ale po rokoch sa sem chodil kajať aj sudca, ktorý ju nemilosrdne odsúdil na dlhé roky väzenia, čo znamenalo pre mučením utýranú Zdenku nevyliečiteľnú chorobu a predčasnú smrť.
 
Druhý blumentálsky kríž je kríž misijný. Ľudové misie, ktoré sa v našom kostole konali v r. 1999 ako prvé po päťdesiatich rokoch, vryli do sŕdc tých, čo sa ich zúčastnili, naozaj hlbokú brázdu. Ten kríž každému, kto sa misijných podujatí zúčastnil, pri východe z chrámu pripomína, aby nezabudol na predsavzatia, ktoré prijal počas misií.
 
Tretí kríž je kríž, ktorého korpus roky odolával nepriazni počasia pred kostolom. Až keď sa už telo začalo rozpadávať, rozhodol sa vtedajší správca farnosti vdp. Štefan Herényi dať Ježišovo telo reštaurovať. Keď však videl nádherné dielo po reštaurovaní, „nemal to srdce“ vystaviť ho opäť nepriazni počasia, a tak umiestnil tento skvost do chrámu a pred kostol nechal urobiť kópiu. Aj tento kríž má v našom chráme svoje miesto. Neraz sa pri ňom v hlbokom zamyslení zastavujú veriaci vychádzajúci z bohoslužieb, no i náhodní návštevníci kostola.
 
Blumentál má teda tri kríže. Všetky milované veriacimi, všetky uctievané. Nie, v Blumentáli sa nenájde prezdobený kríž, sú tam len kríže vyjadrujúce Ježišovo utrpenie. Náš Blumentál nie je ani veľkolepá katedrála, je to chrám, ktorý je pre mnohých ozajstným domovom už dlhé desaťročia. A aj keď nie je v ňom množstvo umeleckých pamiatok, je tam stále živý Kristus v svätostánku a je tam ďalší skvost nášho chrámu: Matka dobrej rady. X. D.
 
Literatúra použitá pri článkoch týkajúcich sa histórie farnosti a kostola: Augustín Pozdech: Kostol a Farnosť Bratislava-Nové Mesto, 1948; Karpaten Jahrbuch 2008 a obrázky a texty z knihy Július Cmorej: Bratislava, svedectvo historických pohľadníc, Region, Poprad, s. r. o. 2004. X. D.