Predstavujeme nového kňaza farnosti

1.10.2008 Xénia Duchoňová


Keď pred časom odišiel pán kaplán Slezák, pociťovali sme, že tu ktosi chýba. Možno to
bolo aj preto, že naši kňazi čerpali dovolenky a bolo ich tu akosi málo. Od prvého septembra
má naša farnosť opäť troch kaplánov. Otec arcibiskup nám ako tretieho kaplána poslal pátra
Jána Hrehu.

 
• Sme radi, že ste rozšírili rady kňazov našej farnosti. Vitajte, páter Ján, medzi nami Blumentálcami!
Ďakujem za privítanie.
 
• „Náš páter Ján Hreha bude pôsobiť ako kaplán v Blumentáli“, zaznelo v oznamoch v kostole sv. Cyrila a Metoda v jednu nedeľu. A tak sa dostala medzi veriacich správa: „Náš nový kňaz bude redemptorista“. Čo Vás ako rehoľného kňaza priviedlo k nám do Blumentálu?
Chcel som pracovať v diecéznej pastorácii, a tak som požiadal svojho predstaveného o uvoľnenie pre túto prácu a otca arcibiskupa o prijatie. Stalo sa. A čo ma priviedlo do Blumentálu? Dekrét od otca arcibiskupa.
 
• Páter Ján, povedzte nám niečo o sebe. Odkiaľ pochádzate, kde ste doteraz pôsobili, kde ste študovali…
Pochádzam z Kamennej Poruby, okres Vranov nad Topľou. Krátko po revolúcii som nastúpil do noviciátu redemptoristov v Lubašovej v Poľsku. Po noviciáte som išiel študovať filozofiu do Krakova. Mal som to šťastie či milosť študovať dva roky v blízkosti telesných pozostatkov svätej Faustíny, kam som aj často chodieval. Potom som pokračoval v štúdiu teológie v Tuchove. Po kňazskej vysviacke som pôsobil na mariánskom pútnickom mieste na Starých Horách. V roku 1999 som prišiel do Bratislavy do kostola sv. Cyrila a Metoda, odkiaľ som vypomáhal v novopostavenom kostole na Teplickej. Istý čas som vypomáhal v Rači a v nemocnici Milosrdných bratov. Posledné tri roky som pôsobil v šiestich nemocniciach na Kramároch. Mal som k dispozícii telefón a dvadsaťštyri hodinovú službu, sedem dní v týždni. Každý utorok a nedeľu som slúžil sv. omšu na onkológii na Klenovej. Bola to práca veľmi náročná a vyčerpávajúca. Každá väčšia nemocnica by mala mať svojho kňaza. Pre jedného je to príliš veľa, fyzicky aj psychicky. Ako som už povedal, je to práca veľmi náročná, ale pre mňa bola a je veľkým obohatením. Chorí a zomierajúci sa stali mojou srdcovou záležitosťou. Možno aj preto, že v tejto oblasti je dosť veľké vákuum. Je málo kňazov, ktorí by boli ochotní venovať sa takejto pastorácii. Nejde tu o to, len prísť, vyspovedať, udeliť sviatosť pomazania chorých, ale aj tráviť s nimi čas, sprevádzať ich a niektorých až po bránu smrti. Byť pre nich Šimonom Cyrenejským. Mám veľmi krásne zážitky s chorými, ktorí najprv odmietali sviatostí, ale po čase sa predsa len zmierili s Bohom… A zasa som v nemocnici.
 
• Redemptoristi sa do sŕdc Blumentálcov zapísali ľudovými misiami v r. 1999. Boli to prvé misie po päťdesiatych rokoch a vyorali hlbokú brázdu. Páter Zamkovský v rozhovore pre náš časopis povedal: „My odídeme, ale Ježiš ostane … Ľudovými misiami sa len začína hlbší život mnohých“. Čas plynie a nadšenie vyprcháva. Čo treba robiť, aby sme neboli len „tradičnými kresťanmi“, ale ozajstnými vyznávačmi Krista?
Predovšetkým dať na prvé miesto Boha a tráviť s ním čas. Celý duchovný život spočíva v hĺbke modlitby, v hĺbke trávenia času s Bohom. V dnešnom svete je moderné podnikať. A my všetci sme podnikatelia. Podnikáme s časom. A raz budeme účtovať kedy, kde, do čoho, koľko času sme investovali. Koľko času sme investovali do stretávania sa s Bohom. Od toho závisí celá naša budúcnosť, celá naša večnosť. Keď niekto povie, že nemá čas na modlitbu, to ako keby povedal: „nemám čas pre Boha“, „nepotrebujem Boha“, „môžem žiť bez Boha“. Mnohí kresťania, ak chcú byť úprimní, musia sa priznať, že Boha odstrčili do kúta. Jeden z najťažších hriechov našich rodín je to, že televízia a internet sa stali bohom v našich domovoch. V mnohých rodinách teraz určuje rytmus života televízia. Mnohí si podľa nej rozdeľujú čas ako podľa rozvrhu hodín. Boh už nemá nijaký vplyv na mnohé rodiny, zostáva v kúte. Musíme postaviť Boha do nášho stredu a televíziu do kúta. Človek sa môže pozerať na televíziu až vtedy, keď mu to Boh dovolí a nie, aby sme sa modlili až vtedy, keď nám to televízia dovolí. Je nutné uvoľniť miesto v našom vedomí skutočným hodnotám. Pokiaľ bude televízia aj naďalej stredobodom nášho života, dovtedy nemôže byť naším stredobodom Boh. Práve tí ľudia, ktorí hovoria, že nemajú čas na modlitbu, sedia často až do polnoci pri televízii. Ak si nájdeme čas pre Boha, Boh si nájde čas pre nás a veľa problémov jednoducho zmizne. Ak zredukujeme modlitbu na minimum, obdržíme zasa len minimum. Podľa našej miery bude namerané nám. V poslednom čase sa satan stáva agresívnejším, pretože stráca moc. Rozbíja manželstvá, šíri nesvornosť medzi kňazmi, trýzni ľudí a dokonca zabíja. To je výzva, aby sme dali na prvé miesto Boha a trávili čas s ním. Satan je veľký zamestnávateľ. Dokáže nás tak zamestnať, že nemáme čas pre Boha a na tom nás zlomí. Bol som na duchovných cvičeniach, kde prednášal rímsky exorcista Gabriel Amorth a rozprával, ako počas vyháňania satana z posadnutého človeka sa ho opýtal: „Aký má vplyv na teba modlitba ruženca?“ a on odpovedal: „Každý Zdravas je pre mňa silným úderom po hlave. Keby sa všetci ľudia modlili ruženec, nemohol by som uskutočniť svoje plány“. Ak ho my nebudeme „mlátiť zdravasmi“, bude biť on nás. Ak pozrieme na naše maličké Slovensko, vidíme, kto koho mláti.
 
• Pochádzate od Vranova n/T. Nedávno vyhlásili vranovský kostol za baziliku minor. Pre nás Blumentálcov, okrem toho, že máme na Slovensku ďalší chrám s výsadami baziliky, je táto skutočnosť zaujímavá aj preto, že je tam obraz Panny Márie, ktorý bol údajne namaľovaný podľa obrazu Matky dobrej rady z Genazzana. Viete o tom niečo?
Má vranovský obraz slziacej Božej Matky naozaj nejakú súvislosť s obrazom z Genazzana? Týždeň po vyhlásení vranovského chrámu za baziliku minor som v tejto bazilike sobášil svojho synovca. Teším sa, že som bol prvým sobášiacim v tejto v bazilike. Ináč neviem, či obraz, ktorý pred tristo rokmi slzil, bol namaľovaný podľa obrazu Matky dobrej rady z Genazzana. Keď som sa rozprával s otcom Leandrom Pietrasom, ktorý pripravoval dokumenty na vyhlásenie kostola za baziliku minor, a teda skúmal aj tento obraz, povedal, že našiel tam „veľké odlišnosti“. Či má vranovský obraz slziacej Božej Matky nejakú súvislosť s obrazom z Genazzana, neviem.
 

• Pýtam sa to preto, že, ako ste si isto všimli, obraz Matky dobrej rady máme aj my v našom chráme. Hovorilo sa, že je to jediný obraz na Slovensku.

Na to sú už odborníci venujúci sa tejto problematike, aby sa vyjadrili, respektíve odpovedali, ako je to v skutočnosti.
 
• Prišli ste do našej farnosti v čase, keď sa pripravujeme na slávnosť stodvadsiateho výročia konsekrácie nášho chrámu. Obraz Matky dobrej rady sprevádzal veriacich našej farnosti už roky predtým, ako začali stavať náš chrám, ktorý naši predkovia zasvätili Nanebovzatej. Sme teda mariánska farnosť. Aká má byť opravdivá mariánska úcta „moderného“ kresťana katolíka?
Kto je to moderný kresťan? Existuje nejaká definícia „moderného kresťana“? Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 7, 21) alebo Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka. (Mt 12, 50; Mk 3, 35). Tieto citáty by som pokladal za najstručnejšiu definíciu moderného kresťana.


Pridané do rubriky rozhovor | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 10 v roku 2008. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje zbor Béčkari.