Blumentálski farári a správcovia farnosti

1.10.2008

Od postavenia a posviacky nášho chrámu dodnes, čiže za 120 rokov sa vo vedení farnosti vystriedalo deväť farárov či správcov farnosti, ak nerátame tých, čo krátko spravovali farnosť do vymenovania nového správcu alebo farára. Okrem krátkeho životopisu, chceme poukázať aj na obdobie, v ktorom spravovali farnosť a na jeho vplyv na život farnosti či spoločnosti. Jedno od druhého sa totiž nedá oddeliť.

Jozef Poeck sa narodil 18. júna 1823 v Trnave. Bol synom záhradníka. Študoval v rodnej Trnave, kde bol 15. januára 1847 ako dvadsaťštyriročný vysvätený za kňaza. Kaplánom bol vo Veľkých Levároch, odkiaľ prešiel do Blumentálu a tu pôsobil celých štyridsaťdva rokov. Ako sme už v predchádzajúcom čísle spomínali, on má najväčšiu zásluhu na vybudovaní tohto tretieho blumentálskeho kostola. Vo farnosti pôsobil štyridsaťdva rokov (v r. 1847 - 1857 ako kaplán, mesiac bol správcom farnosti a od februára 1857 do 22. decembra 1888 bol farárom). Potom bol menovaný za dómskeho kanonika. Zomrel 22. apríla 1895. Jeho busta je v predsieni nášho kostola nad dverami na chórus.

Po „budovateľovi” Blumentálu sa farárom stal Vincent Havlíček. Narodil sa 29. apríla 1843 v Oščadnici. Jeho otec bol lesník. Havlíček študoval v Trnave a v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1869. Jeho prvým pôsobiskom boli Komjatice, druhým Dóm  v. Martina, potom sa stal správcom kostola sv. Ladislava a napokon Blumentálskym farárom. Bol to horlivý kňaz, usiloval sa „prebudiť život” katolíkov Bratislavy, začal vydávať katolícky denník Pressburger Tagblatt. On prebudoval druhý blumentálsky kostol na faru. V Blumentáli pôsobil od r. 1886 do r. 1899. Zomrel v Budapešti 22. februára 1922.

Po farárovi Havlíčkovi dva roky spravoval farnosť Ján Juriga-Jernyei ako správca.

Ďalším blumentálskym farárom bol Evarist Czaykowski. Pochádzal z poľskej dôstojníckej rodiny. Narodil sa 4. apríla 1858 v Bratislave, kde aj študoval. Po ukončení štúdií vo Viedni bol r. 1882 vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Ostrihome, v bratislavskom Dóme, v Štiavnici a v Komárne. Farárom bol v Piešťanoch aj v Marianke, kde obnovil pútnický dom. Blumentálskym farárom sa stal r. 1901. Bol to horlivý kňaz svätého života, šíril úctu k Eucharistii, organizoval púte, zavádzal pobožnosti… Zaujímavosťou je, že počas jeho pôsobenia v Blumentáli na jar r. 1911 sa naklonila veža kostola až o 30°, čo si vyžiadalo nákladnú opravu.

Počas Prvej svetovej vojny r. 1917 navštívil zajatecké tábory v Dunajskej Strede a v Šamoríne viedenský nuncius Valfré di Bonzo. Zastavil sa aj v Blumentáli. Tu ho privítal a pozdravil farár Czaykowsky. Nuncius veriacim zhromaždeným v chráme udelil požehnanie.

Koniec Prvej svetovej vojny celkom zmenil tvár Bratislavy, a teda aj našej farnosti. Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenska. Farár Czaykowsky, ako píše Augustín Pozdech, „…pri svojej veľkej horlivosti nepochopil ducha čias, zriekol sa vedenia farnosti a po  evätnásťročnom pôsobení v Bratislave sa utiahol do Marianky.” R. 1927 sa stal kanonikom pri Dóme sv. Martina. Zomrel v januári r. 1934. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.

Ďalším blumentálskym farárom bol Peter Haverla. Narodil sa v Trnave 18. júla 1892. Jeho otec bol zriadencom na trnavskom vikariáte. Študoval v Trnave a v Budapešti, za kňaza bol vysvätený 6. decembra 1914 v Ostrihome. Kaplánom bol v Seredi a od r. 1915  v Blumentáli, kde sa r. 1920 ako dvadsaťosemročný stal farárom. Počas jeho pôsobenia vo farnosti Bratislava-Nové Mesto sa na jej území začali rozrastať školy, zvyšoval sa počet obyvateľova počet veriacich sa zvýšil z 15 000 na 30 000. Pre kostol obstaral nové zvony. 6. mája 1922 bola v Blumentáli birmovka, pričom túto sviatosť, ktorú udeľoval košický biskup Auguzstín Fischer-Colbrie, prijalo asi 700 birmovancov.

Počas pôsobenia farára Haverlu prevzal správu diecézy bývalý blumentálsky kaplán Dr. Pavol Jantausch. Peter Haverla zomrel mladý, iba tridsaťjedenročný 1. marca 1924.

Po smrti Petra Haverlu až do r. 1927 spravovali farnosť Michal Oravec (1924 - 1926) a Emil Cahel (1926 -1927). Obidvaja boli predtým blumentálskymi kaplánmi.

24. - 25. augusta 1924 sa v Bratislave konal slovenský krajinský eucharistický kongres. Aj keď táto udalosť priamo nesúvisí len s naším kostolom, v noci z 24. sa 25. sa v bratislavských kostoloch konali pobožnosti a od polnoci sa začali slúžiť sväté omše. Slávnostná svätá omša bola na Námestí slobody. Na kongrese sa zúčastnil celý biskupský zbor a do hlavného mesta prišlo asi 200 000 veriacich.

Dňa 2. júla dostala farnosť Nové Mesto nového správcu farnosti. Stal sa ním Augustín Pozdech, autor knihy Farnosť Bratislava Nové Mesto, v ktorej zachytil dejiny farnosti (1770 - 1947), aj dejiny nášho kostola (1888 - 1948), ktoré nám umožnili vrátiť sa v duchu do minulosti a ponúknuť našim čitateľom pohľad na farnosť (v predchádzajúcich číslach) i na náš chrám.

Augustín Pozdech sa narodil 31. júla 1895 v Modranke pri Trnave. Ako sám píše, študoval v Trnave a na viacerých bohosloveckých fakultách. Za kňaza bol vysvätený 29. júla v Insbrucku. Rok pôsobil v Trnave, potom v Podolí a v Leviciach. R. 1927 sa stal správcom farnosti Bratislava- Nové Mesto a od r. 1934 do r. 1948 bol jej farárom. R. 1939 sa stal mestským dekanom. A r. 1948 sa stal šéfredaktorom Katolíckych novín. Pretože odmietol spoluprácu s nastupujúcim režimom, r. 1949 ho zavreli a v bábkovom súdnom procese ho odsúdili na 12 rokov väzenia. Na slobodu sa dostal r. 1957. Zomrel 26. decembra 1960 v kňazskom domove v Pezinku. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.

V tých rokoch, vlastne už za pôsobenia Petra Haverlu, sa Bratislava prudko rozvíjala. Stavali sa celé nové ulice a štvrte. Z tých, čo spadali pod Blumentálsku správu, to boli najmä Koliba, Ružinov, Zátišie, Trnávka, Mlynské Nivy, veľmi sa rozvíjala filiálka farnosti Prievoz, takže počet obyvateľom na území farnosti bol 40 000 - 45 000, preto bolo treba myslieť na jej rozdelenie. Tak r. 1933 vznikla saleziánska farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov, r. 1944 farnosť v Prievoze a r. 1945 farnosť v Trnávke. Aj tak počet obyvateľov blumentálskej farnosti neklesol pod 30 000. Pribúdali školy, prvoprijímajúcich detí bývalo 600 - 900, birmovancov každoročne až 1 000. Spovedanie školských detí zaberalo kňazom všetky soboty. Školopovinné deti chodili na spoveď štyrikrát do roka, vždy v sobotu a bývalo ich do 3 000.

V r. 1933 bolo potrebné po prvýkrát obnoviť omietku kostola. Práce viedol sám Pozdech. Na jeseň 1938 preložili pred Blumentálsky kostol sochu sv. Floriána, pod ochranu ktorého farár Pozdech odporúčal aj kostol. V októbri 1941 dostal Blumentál nový organ. Požehnal ho zástupca Svätej stolice Mons. Dr. Jozef Burzio, vtedajší nuncius na Slovensku. Už 24. októbra bol v kostole slávnostný koncert a 26. bola v hoteli Tatra slávnostná akadémia. Bol to rok 45. výročia konsekrácie chrámu.

V decembri r. 1941 otvorili pri Blumentálskej fare prednáškovú sieň. Pri tej príle5 žitosti mal slávnostné litánie v našom kostole nuncius Mons. Dr. Jozef Burzio, ktorý sa viackrát zúčastnil na sláveniach v Blumentáli. Na Slovensku pôsobil do r. 1945. Rozlúčka s Mons. Burziom sa konala na blumentálskej fare.

Obdobie, v ktorom pôsobil v našej farnosti Augustín Pozdech, čoraz väčšmi ovplyvňovali udalosti Druhej svetovej vojny. Menil sa život vo farnosti i bohoslužobný poriadok. Aj keď Bratislava zažila „len päť” bombardovaní, nálety bývali časté. Bohoslužby sa konali len v skorých ranných hodinách, v r. 1943 a 1944 dokonca aj polnočná sv. omša musela byť o šiestej večer. Do kostola prichádzalo čoraz menej ľudí. Vo Veľkom týždni od 25. marca do 1. apríla 1945 dosahovali nálety nad Bratislavou vrchol. Nemohol sa konať ani sprievod Vzkriesenia. Farár Pozdech bol v tom čase vo väzení, lebo pred veľkou nocou r. 1945 Nemci zavreli viacerých ľudí a medzi aj farára Pozdecha. Vo väzení na krajskom súde bol od 4. februára do 11. marca, potom ho previezli na Gestapo. Prepustil ho, ako sám píše, až 2. apríla jeden „ľudský gestapák”. To však bolo už v čase, keď ruská armáda dobýjala Bratislavu. Situácia na fare v tých dňoch bola hrozivá. Jeden kaplán odchádzal, druhý ležal v horúčke a farár bol väznený…

Najhoršia situácia na území Bratislavy a aj farnosti Nové Mesto bola 3. apríla počas leteckého a delostreleckého bombardovania. Aj na kostole vznikli veľké škody. Zásah dostala veža, bol poškodený krov a všetky prízemné okná s obrazmi svätých Petra a Pavla, Jána, Mikuláša, Františka Saleskéko, Vincenta, Terézie, Alžbety, Klotildy, Barbory, Cecílie, Agnesy sa rozbili. Maľované oká svätyne boli poškodené len čiastočne, no okno s maľovaným obrazom sv. Anny bolo zničené úplne.

V noci z 3. a 4. apríla o pol jedenástej začala horieť strecha kostola. Hasenie bolo ťažké, lebo nebolo vody, neboli hasiči ani striekačky. Ako píše Pozdech, len mocnému Božiemu zásahu možno ďakovať, že kostol stojí, lebo sa nezachránil ľudskými prostriedkami. Niekoľko obetavých duší a ich sebaobetavú prácu ozaj nemožno pokladať za prirodzený prostriedok záchrany nášho milého kostola.
Prvou úlohou farára po skončení vojny bolo odstrániť škody na kostole a na fare, aspoň dočasne zaskliť okná. Náklady na opravu dosiahli asi 250 000 korún.

R. 1947 sa začali prípravy na oslavy šesťdesiateho výročia konsekrácie kostola. Cieľom bolo obnoviť a zmodernizovať interiér kostola, nainštalovať primerané elektrické osvetlenie a vykurovanie, obnoviť pôvodnú maľovku, oltáre a postaviť oltár Lurdskej Panny Márie. Predpokladané náklady boli dva až dva a pol milióna korún. Boli vybrané aj firmy, ktoré mali práce vykonať. Či sa naozaj aj vykonali, žiaľ, už Pozdechova kniha neuvádza.

Po farárovi Pozdechovi krátky čas spravoval farnosť František Ondrejička. Potom vedenie prevzal Ladislav Mogyorossy.

Ladislav Mogyarossy sa narodil 2. februára 1905 v Kolárove. Po skončení štúdií 23. decembra 1928 prijal kňazské svätenie. Všetkých kňazov, ak chceli zotrvať v úrade, v tom čase nútil režim podpísať vernosť socialistickej republike, a tak aj farár Mogyorossy podpísal výzvu a vstúpil aj do Mierového hnutia katolíckych duchovných, preto mohol zotrvať vo funkcii. V tom období v Blumentáli pôsobilo niekoľko veľmi aktívnych kaplánov, ktorí aj v ťažkých časoch priťahovali do nášho chrámu množstvo veriacich. Medzi nimi boli aj súčasný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, aj bratislavský generálny vikár Mons. Ján Formánek. 27. marca 1951 sa Mogyorossy stal kanonikom pri Dóme svätého Martina. Zomrel v Bratislave r. 1973.

Po smrti kanonika Mogyorossyho ostala farnosť niekoľko mesiacov bez farára. Potom sa správcom farnosti stal Ján Zabák. Narodil sa 28. novembra 1933 vo Veľkom Záluží. Študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave a za kňaza bol vysvätený 1956. Za blumentálskeho farára bol inštalovaný r. 1973. Počas jeho pôsobenia poznačenom Cirkvi nepriateľským režimom sa uskutočnila oprava interiéru kostola. Ornamentálnu maľovku (údajne na pokyn pamiatkarov) nahradila jednoduchá žltá v kombinácii s bielou, pričom na stenách odstránili aj kríže označujúce miesta pomazania chrámu. Premaľovali a renovovali aj hlavný a bočné oltáre a vo svätyni postavili obetný stôl, ako to vyžadovali nové liturgické predpisy. Uskutočnila sa prestavba chrámového organa. Nijaké aktivity veriacich mimo kostola v tom čase neboli možné, no vyzdvihnúť treba prácu s deťmi, ktorá aj vďaka sestrám Gabriele a Kornélii bola veľmi intenzívna. Počas sviatkov deti zapĺňali celý priestor pred svätyňou a často museli byť aj v svätyni pre nedostatok miesta vyhradeného pre deti. Kapláni (utkveli mi v pamäti najmä mená vdp. Loziňák, Gubala, Nagy, Mikuška, B. Mikula, Rácek, neskôr Flajžík…) si privádzali do kostola deti zo škôl, kde učili náboženstvo. Tam si priťahovali aj miništrantov (o tom je zmienka v článku o miništrantoch). Sama chcem vydať svedectvo o tom, že som sa vďaka odvážnym kaplánom niekoľkokrát zúčastnila „tajného” krstu mladých vo večerných hodinách a pri zhasnutých svetlách v chráme. Obrad sprevádzali spevmi členovia mládežníckeho zboru, ktorých bolo v Bratislave v tom čase viac.

Štefan Herényi, veľký ctiteľ Božského Srdca a Božieho milosrdenstva, prevzal vedenie farnosti 15. mája 1990. Narodil sa 27. augusta 1948 vo Vradišti pri Skalici. Po maturite na odbornej geodetickej škole študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po vysviacke 10. júna 1973 v Bratislave pôsobil na viacerých miestach ako kaplán a ako správca farnosti v Lukáčovciach. Správcom blumentálskej farnosti sa stal 15. mája 1990 už v nových podmienkach. Skutočnosť, že Cirkev začala mať „voľné ruky”, odrazila sa na mnohých aktivitách veriacich, ktoré sa rozvíjali pri fare. Po uvoľnení miestností na prízemí fary, v ktorých sídlila farmaceutická firma, dostala priestor novozaložená farská knižnica, začalo sa schádzať spoločenstvo Ženy ženám, už v októbri začal vychádzať farský časopis, svoju činnosť začala blumentálska charita, postupne vznikali poradne, rozbehli sa katechézy, príprava dospelých na prijatie sviatostí… Farnosť začala žiť intenzívnym duchovným životom. Zrekonštruovali sa priestory po farmaceutickej firme - tam, kde je dnes farská kancelária a farská knižnica, seminárna miestnosť a charita, za jeho pôsobenia sa uskutočnili reštitúcie, strecha kostola dostala novú medenú krytinu, opravovala sa fasáda kostola, vymenilo sa ozvučenie i osvetlenie kostola, rozbehli sa práce na oprave a rozšírení organa… Farnosť a sám jej správca sa veľkou mierou zaslúžili o postavenie kostola Kráľovnej rodiny na Teplickej… Štefan Herényi pôsobil ako správca farnosti Bratislava-Nové Mesto od 15. mája 1990 do 9. novembra 2007.

Súčasným správcom blumentálskej farnosti je dominikán PeadDr. ThDr. Vladimír Sabo, PhD. Narodil sa 20. 2. 1972 v Snine, pochádza z Belej nad Cirochou. Základné teologické vzdelanie absolvoval na Cyrolometodějskej bohosloveckej fakulte UP v Olomouci, kde v tom čase študovali dominikánski bohoslovci. Po skončení základnej vojenskej služby pokračoval v postgraduálnom štúdiu na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline v Poľsku. Po skončení licenciátu pracoval na dizertačnej práci pod vedením súčasného rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Tadeusza Zasepu. Pôsobil ako kaplán farnosti na Kalvárii, ako správca farnosti V Dunajskej Lužnej a od 10. novembra 2007 spravuje našu farnosť. Za jeho pôsobenia sa znovu uskutočnila výmena ozvučenia kostola a oprava vnútorných priestorov farskej budovy.

Od roku 1888, keď bol konsekrovaný náš chrám, až do r. 1947 pôsobilo v ňom 48 kaplánov, z nich Dr. Pavol Jantauch sa stal biskupom, trnavským apoštolským administrátorom.


Pridané do rubriky články | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 10 v roku 2008. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje spevácky zbor Béčkari.