Blumentál
Modlime sa ruženec!

Mesiac, do ktorého vstupujeme, nazývame mesiacom ruženca, je teda mesiacom mariánskym. Aj náš chrám je chrámom mariánskym. Panne Márii ho zasvätili naši predkovia, keď na jeho základný kameň napísali: V mene Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého Amen. Na poklonu Trojjedinému Bohu, na rozšírenie jeho slávy a na spásu veriacich sa začala stavba tohto chrámu, ktorý je zasvätený Panne Márii Bohorodičke… No náš chrám je mariánsky aj preto, že sa v ňom schádzajú mariánski ctitelia a denne sa v ňom spoločne modlia posvätný ruženec. Možno táto úvaha pomôže tým, čo sa ho modlia spoločne i tým, čo sa modlia súkromne, hlbšie prežívať túto modlitbu zameranú na Krista tak, ako ju prežívali mnohé osobnosti a známi mariánski ctitelia.

Pred rokom sa objavila publikácia, ktorá vrhla nové svetlo na vzťah Pavla VI. k ružencu. Sú to doteraz nezverejnené rukopisné poznámky mladého Montiniho (budúceho Pavla VI.), ktoré sa v r. 2004 objavili pod titulkom Notiziario, 47. Je to niekoľko strán s poznámkami, čo si budúci pápež napísal ako osnovu k niektorým kázňam o ruženci (Světlo č. 41/2005). Z myšlienok v článku vyberáme:

Pavol VI. ako mladý kňaz v typicky útržkovitých poznámkach zachytil s geniálnou presnosťou podstatné črty, ktoré robia modlitbu ruženca neoceniteľnou v živote kresťana. Začal s opakovaním formulácií, ktoré nám približujú zbožnú prax k opakujúcemu sa priebehu všedných dni v rodinách. Kde je ľudský život, tam je opakovanie, napísal Montimi r. 1934 vo svojich poznámkach. A don Colzani v komentári k jeho poznámkam dodáva: „Opakovanie, ktoré sa niekedy zdá monotónne, vysvetľuje Montini naozaj v dynamike života. Opakovanie v živote človeka je zásadné a nenahraditeľné: Je to opakujúci sa dych, je to krok za krokom pri chôdzi vpred.“ – A aj kolísanie dieťaťa. Modlitba podobne ako tieto bežné úkony nemusí vyhľadávať nič originálne. Nie je to nijaké zamestnanie pre „profesionálov“ duchovného hľadania…

Sám Ježiš hovorí: Pri modlitbe nehovorte veľa a práve modlitba ruženca nás chráni pred tým, aby sme nehovorili veľa ako pohania, ktorí si myslia, že pre množstvo slov budú vypočutí… (porov. Mt 6, 7). Opakovanie modlitieb Otče náš a Zdravas´ nás chráni pred pokušením zmeniť modlitbu na príval slov. Objektivizované rozjímanie o Kristovom živote, pohľad na skutky, ktoré vykonal Pán, udalosti okolo jeho života také ľudské a obyčajné, iné také veľké a božské, to sú modely, ktoré sú pre nás stále živé, nám blízke a konkrétne. Práve z tohto opakujúceho sa rytmu v ruženci vychádza želanie zostúpiť prakticky k týmto udalostiam, ako to robila Mária…

Kresťanstvo je príbeh jednoduchý a pri čerpaní z tohto príbehu má podľa Montiniho prednosť ten, kto si stráži to, čo on nazýva jednoduchý detský duch… Najjednoduchšia, najnevinnejšia, najnežnejšia zbožnosť, to je prostriedok spásy proti veľkému sociálnemu zlu.

A ešte skúsenosť sv. Ľudovíta Mária Grigniona z Monfordu: „Keď som sa po misiách vracal do farností, kde som kázal misie, pozoroval som, že tam, kde sa ľudia prestali modliť ruženec, vrátili sa k svojim starým hriechom. Ale tam, kde sa ruženec vytrvalo modlili, našiel som ľudí žijúcich v Božej láske, ktorí deň čo deň postupovali v konaní dobra.“ V čom teda spočíva premieňajúca moc ruženca? Jednu z nich môžeme nájsť v jednom z najstarších svedectiev, ktoré hovoria o ruženci spájajúcom ústnu modlitbu s rozjímaním. Pochádza z 15. storočia a hovorí o kňažnej Margaréte, prvej svetskej osobe, ktorej život sa od základu zmenil pod vplyvom modlitby ruženca.

Možno sa raz nájde priestor, aby sme si na stránkach Blumentálu jej životný príbeh prerozprávali. Uverejnilo ho Světlo v č. 40/2006. Toto naše číslo je venované histórii nášho Blumentálu, no pretože je mesiac intenzívnej modlitby ruženca katolíkov na celom svete, nemohli sme tému jeho modlitby opomenúť.