Ide o život, alebo vy ste moji priatelia…

1.11.2008 Marián Bér

Nebol by to Boh, keby skončil smrťou. Láska, milí priatelia, láska je silnejšia ako smrť a tak po tom ako ho pochovali, na tretí deň vstal z mŕtvych. Viete prečo? Lebo náš Boh je láska. Teda nie v širokých lakťoch, či politickej moci, alebo v moci peňazí je ten správny smer. Správny smer ide cez kríž ku spáse. Veď nič nie je krásne bez ťažkostí a bolesti. Každý z nás si však môže vybrať. Ale pozor, vyberme si správne, lebo ide o život. O život tvoj, môj, váš, o život nás všetkých. Ide o život večný…

Takto sa končilo divadelné predstavenie, ktoré pri príležitosti 120. výročia posvätenia blumentálskeho chrámu zahrali mladí z našich blumentálskych spevokolov. Dej bol veľmi jednoduchý a vychádzal z evanjelia. Popisoval v skratke život Ježiša Krista tu na zemi. Scénu otvorili dvaja „priatelia”, ktorí sa pre nejaké nezhody začali biť. Každý z nich totiž mal svoju pravdu a ani jeden nechcel ustúpiť. Práve narodenie, život a skutky toho, ktorý nebojoval násilím alebo peniazmi, ale odpustením a láskou, mal byť pre týchto priateľov upozornením, že naša sila je kdesi inde. Toto upozornenie však, pochopiteľne, bolo adresované aj každému divákovi, ktorý sa mohol nájsť v nejednej z dejových postáv. Každý z nás má čo dobiehať a zdokonaľovať sa, aby sa stal lepším človekom.
To sme si potom mohli vyskúšať aj v praktickom živote. Divadelným predstavením sa celá oslava výročia totiž len začala. Potom nasledovalo priateľské posedenie spojené s občerstvením. Ľudia mohli ochutnať rozličné dobrôtky, ktoré na túto príležitosť upiekli naše šikovné farníčky, alebo pripiť si vínkom, ktoré venoval pán farár, alebo sa zohriať vareným vínkom, ktoré pripravil pán kaplán Andrej. Toto farské stretnutie sa nieslo v duchu jednoty, priateľstva a porozumenia. Práve ten deň bol zároveň aj svetovým dňom priateľov. Aj Ježiš hovorí tým, ktorých miluje: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca (Jn15, 15). Každý človek môže v sebe objaviť schopnosť mať rád. Ďakujeme Ježišovi, lebo ho máme radi. Máme sa radi aj medzi sebou navzájom a aj pri tomto stretnutí sme sa mohli tešiť z prítomnosti tých, čo tam boli. Z toho krásneho „mať rád”, vyrastá postupne priateľstvo. Aj Ježiš v citovanom texte evanjelia hovorí o nás, ako o priateľoch. To nás pozýva vidieť v každom človeku Ježiša. Teda v kruhu priateľov, alebo tých, ktorých máme radi, je prítomný Ježiš.

Bolo to cítiť aj pri našom stretnutí a spoločenskom posedení. Mnohí hovorili akí odchádzajú povzbudení a posilnení na duši. Mohli sme sa totiž spolu vidieť, porozprávať a takýmto spôsobom posilniť to priateľské puto lásky medzi nami. Tu sú reakcie niekoľkých prítomných.
Mária, 76 r. „Bolo to veľmi zaujímavé vidieť tú skupinu mladých ľudí, ktorí si vedeli nájsť čas a nacvičiť pre nás také krásne predstavenie. A aj na toto stretnutie s ľuďmi som sa veľmi tešila.”
Veronika, 20 r. „Boli úžasní a takýchto podujatí by mohlo byť viac. Stretli sme sa s priateľmi, ktorých sme už dlhšie nevideli… no bolo to fajn.

Juraj, 50 r. „Ja už som sa nemohol dočkať toho pohostenia…(smiech), nezabudli ste tam nejaké texty? … (smiech) … ale mám výbornú náladu, lebo sme tu a máme si čo povedať. Je tu výborne.

Aj týchto pár pohľadov svedčí o tom, že záštitu nad celým týmto podujatím prevzal Ježiš, ktorý nás požehnával a azda aj naša nebeská Matka, patrónka nášho chrámu. A o tom, že sme sa usilovali naozaj správať ako kresťanské spoločenstvo priateľov, svedčí aj reakcia usporiadateľa z kultúrneho strediska, kde sa podujatie uskutočnilo. „No boli ste výborní. To je vidieť. Lebo mávame tu niekedy problémy, že sa ľudia opijú, potom si nadávajú, nemôžeme ich dostať von… a vy ste sa slušne zabavili a bolo to pekné.” Povedal som mu: „Veď sme predsa veriaci.” A on na to: „Bolo to jasne poznať.”
Kiež by sme teda ostali Ježišovými priateľmi navždy, aby cez každého z nás svietilo svetlo v tmách!

Marián Bér, kaplán


Ak Vás prekvapilo, že medzi duchovnými našej farnosti sa v tomto článku nespomenulo meno pána kaplána Mariána Béra, je to samozrejmé, veď je jeho autorom. Treba však povedať, že on spolu s mladými pripravil túto divadelnú hru, a za to mu patrí poďakovanie.
Liturgické slávenie 120. výročia posviacky nášho chrámu sa bude konať v čase, keď už toto číslo bude v tlači. Preto sa k slávnosti vrátime v decembrovom čísle.
Redakcia


Pridané do rubriky články | Článok vyšiel v časopise Blumentál číslo 11 v roku 2008. Internetové vydanie časopisu Blumentál pre Vás pripravuje blumentálsky zbor.