Blumentál
Mlčať znamená súhlasiť

Priam šokujúco na mňa zapôsobila správa, ktorá zaznela v Slovenskom rozhlase 22. októbra tohto roku počas vysielania Rádiožurnálu: V Európskej únii sa ročne rozvedie okolo 900 000 manželstiev. Dobre vidíte, 900 000! Deväťstotisíc rozbitých rodín, aspoň toľko nešťastných ľudí a koľko nešťastných detí, ktoré potrebujú rodinné zázemie a obidvoch rodičov. A pri tomto hrozivom stave sa v Bruseli uvažuje, ako čo najjednoduchšie rozviesť a uľahčiť tak rozvodový proces, nie, ako skúmať možnosť udržať rodinu. Najmä Švédsko, Holandsko a Veľká Británia podporujú návrh, aby sa manželstvá mohli rozvádzať v krajine, kde manželia práve žijú, teda, aby sa rozvodový proces čo najviac zjednodušil. Takto nejako to v ten deň zaznelo z éteru

Popri uzákoňovaniu homosexuálnych „manželstiev” a umožnení homosexuálom adoptovať si deti, je to teda ďalší pokus ako oslabiť rodinu, ktorá je základnou bunkou nielen Cirkvi, ale aj štátu.

Dnes si už nemôžeme povedať, že nás sa to netýka, sme kresťanská krajina, a oni nech si robia, čo chcú. Koľko našich mladých, manželov i slobodných, odchádza pracovať práve do krajín, z ktorých zaznievajú hlasy spochybňujúce funkciu rodiny. Sme súčasťou zjednotenej Európy a európske zákony sú aj našimi zákonmi. Možno dočasne máme právo niektoré zákony neprijať, ale aktivisti rozličných združení a mimovládnych organizácií sa veľmi činia, a niektorí liberáli z tých, čo nás zastupujú v Európskom parlamente, majú v nich veľkú oporu.

A prečo našla táto správa miesto aj v našom farskom časopise? Stačí, aby sme sa pozreli okolo seba otvorenými očami, stačí, aby sme si pozreli štatistiku farnosti z minulých ročníkov Blumentálu a zamysleli sa, ako pomôcť. Veď to nie je otázka „len ich”. Týka sa to našich detí, našich rodín. Ak máte odložené niektoré februárové čísla, dá sa z nich ľahko vyčítať, koľko detí sa narodilo v neúplných rodinách, koľko v rodinách, kde nemajú predpoklad dobrej náboženskej výchovy, hoci sú pokrstené. Nie je to dávno, čo som si vypočula slová mojej dobrej známej, ktorá sa s bolesťou zamýšľala nad tým, kde urobili chybu, keď dievčatko, ktoré vyrastalo v Blumentáli, naraz sa stalo zástankyňou „slobody”. Dnes už kostol pre ňu neexistuje. Potrebuje byť „in”, potrebuje voľnosť, slobodu, peniaze. A čo tomu predchádzalo? Rozbitá rodina, hoci veriaca, a zaneprázdnenosť rodičov. Nebol čas venovať sa dieťaťu. Čas nahrádzali peniaze, televízia, internet, a tam neobmedzená možnosť nachádzať nový „životný štýl”.

Rodina je spoločenstvo, v ktorom si už od detstva možno osvojovať morálne hodnoty a začať uctievať Boha a správne užívať slobodu. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti, hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi (2208). Túto úlohu spĺňať dnes vôbec nie je ľahké. Všetko v dnešnom svete sa stavia proti rodine a zásadám, ktoré nám vštepuje Cirkev. Záleží teda naozaj na rodine a živote v jej spoločenstve. Nie v zákazoch, trestoch či obmedzeniach, ale v hierarchii hodnôt, v čase, ktorý sú rodičia ochotní a schopní venovať svojím deťom. Ich výchove, rozhovorom s nimi a predovšetkým na neposlednom mieste spoločnej modlite. To by mohli byť prvé kroky na ozdravenie spoločnosti, v ktorej žijeme. Aj dnes máme prekrásnych mladých ľudí (aj v našom farskom spoločenstve), ktorí môžu byť vzorom. Vďaka Bohu za nich! Ak ich bude väčšina, neohrozia nás ani zákony, ktoré chce presadiť Euro parlament.

X. Duchoňová