Blumentál
Oči videli, srdce plakalo

Solidarita
Milí blumentálci, pri mojej nedávnej pracovnej ceste do Nairobi v Keni, ako som napísal v úvodníku, moje oči videli, srdce plakalo a rozum volal: Ľudia, kde ste so srdcom otvoreným pre biedu iných… No mal som možnosť vidieť aj solidárnych ľudí: lekárku ktorá opustila peknú ambulanciu na východe Slovenska a ordinuje v stiesnených podmienkach nemocnice s honosným názvom klinika; mladého lekára tesne po skončení školy, ktorý namiesto hľadania „teplého fleku” odišiel na niekoľko mesiacov na lekársku misiu, kde ordinuje síce v najmodernejšej budove postavenej pre potreby zdravotníctva, ale denne ide do nej asi 35 km po cestách, o ktorých môžeme povedať, že sa nevyrovnajú ani našim poľným cestám. Tie naše sú na Kenské pomery luxusné.

Stretol som mladého človeka Bensona, ktorý vedie útulok pre deti pozbierané z ulice. Človeka, ktorý ako chlapec sám bol sedem rokov na ulici a teraz získal titul magistra - mal som možnosť byť členom komisie, pred ktorou skladal magisterské skúšky a úspešne obhájil prácu. Človeka, ktorý vďaka solidarite iného človeka sa pozviechal a sám pomáha jemu podobným spred rokov: deťom vo veku 8 - 14 rokov. Dal im svoju dušu a oni ju prijímajú. Videl som, ako spolu s nimi nad pahrebou piekol aj pre nás chapati - placky z múky a vody; videl som ako sa spolu hrali, ako spolu spievali, ako spolu žijú. Videl som ako im pomáha, pripravuje ich na prijatie do školy.

Videl som solidaritu človeka, podal som si s ňou ruku. A volám vás všetkých, ktorí čítate toto zamyslenie - podajme si ruku v solidarite spolupatričnosti a lásky.

Vzťahy a hodnoty

Neodmysliteľnou súčasťou cesty kohokoľvek do Kene je návšteva Safari parku. Aj ja som bol v tomto parku, síce iba na niekoľko okamihov, ale bol to zážitok plný dojmov, ktorý ma priviedol k zamysleniu, a to veľmi často rezonuje mojou mysľou.

Človek venuje veľa pozornosti ríši zvierat. Aj Keňa venuje veľkú pozornosť ochrane fauny a flóry. Je to úžasné, no na druhej strane štát nemá nijaké projekty na ochranu a záchranu človeka. Jestvujú iba rozličné humanitárne organizácie vykonávajúce charitatívnu prácu. No nič to nemení na skutočnosti, že sociálna otázka v tejto krajine je veľmi ťažká. Keňa nemá nerastné suroviny, pomocou ktorých by mohla budovať národné hospodárstvo. Navyše má problémy so vzťahmi medzi jednotlivými kmeňmi huckanými proti sebe tak, že to často vedie k sporom a lokálnym vojnám. Ich následkom je nestabilita, a tým obmedzenie najsilnejšieho priemyselného odvetvia - turistického ruchu.

A tak aj prostriedky vložené na rozvoj Safari parkov sa strácajú a človek sa pýta: kto je viac - človek alebo zviera? Možno si ani neuvedomujeme, akú hodnotu má život. U nás vynakladáme nemalé finančné prostriedky na domácich miláčikov a neuvedomujeme si, že často v podmienkach afrického sveta by z nich žil človek niekoľko mesiacov ba aj rokov. Je iné pestovať Safari, lebo ono nielen že chráni zvieratá, ale poskytuje aj príležitosť práce a prináša zisky pre štát a aspoň čiastočné zmiernenie biedy domáceho obyvateľstva, a je iné mať nezriadené vzťahy k psom a mačkám v našich domácnostiach.

Ozaj, ako je to s tými vzťahmi? Nie je pôstne obdobie aj pod vplyvom predchádzajúcich myšlienok dôvodom na ich zmenu? A možno triezvejšie myslenie a konanie môže pomáhať zachrániť nejeden najcennejší ľudský život hoci v nám veľmi vzdialenej Afrike.

Vzťahy a hodnoty

Pôst a solidarita nás tak privádzajú k určitým konkrétnym záverom práve v pôstnom období. Pri ceste do Afriky som sa zamyslel nad tým, aké je to úžasné, ak si človek uvedomí existenciu iného. V domčeku, kde som mal svoj dočasný domov, stretol som krásnych mladých ľudí. Nemyslím tým len telesne krásnych, ale predovšetkým duchovne krásnych mladých ľudí. Stretol som mladú právničku, ktorá už prešla cez Kambodžu, Ugandu, Sudán, Burundi alebo iné krajiny, nie ako turistka ale ako dobrovoľníčka, ktorá chce časť svojho života a poznania dať ako dar núdznym. Stretol som spoločenstvo mladých ľudí - Slovákov a Čechov, lekárov a biológov, ktorí denno-denne vyrážali do centier bied, do slumov, aby spolu s miestnymi pracovníkmi humanitárnych projektov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n. o. pomáhali rozvinúť školstvo a naštartovať tak ich rozvoj.

Nie je cieľom dodávať pracovníkov, ale pripraviť odborníkov z domácich. A tí sa hľadajú práve v slumoch. Najlepšie môže pomáhať ten, kto sám prežil stav núdze, kto si vie oceniť pomoc iných. Ten sám vie dávať. Pozná cenu svojho života, čo je nesmierne dôležité. Stretol som aj lekárku v zrelom veku, ktorá odišla z dobrého prostredia na Slovensku, a dáva svoje schopnosti do služieb núdznych. Dopĺňa spoločenstvo mladých a dobre s nimi komunikuje. Každý z týchto ľudí prežíva iný pôst, a prežíva ho činne. Uvedomuje si, že pôst od istých výhod prináša osoh iným a vnáša šťastie do života mnohých.

S čím som prišiel ja?

Možno sa opýtate s čím som prišiel do Afriky ja osobne. Prišiel som s veľkou bázňou pred tým čo ma čaká, s veľkou úctou k tým, ktorí tam žijú, s otvorenými očami, ale hlavne srdcom a s malým množstvom suvenírov, ktoré mi cez istú rehoľnú spoločnosť dala jedna firma. Mali ste vidieť tú radosť detí z centra St. Kizito Children Home, kde sú deti pozbierané ulice, keď dostali čiapku, píšťalku či malú loptičku, s ktorou sa mohli hrať. Koľko vďačnosti bolo v ich rukách, keď nám priniesli chapati, ktoré pripravili na primitívnom šporáku (v nádobe uhlie, na ňom platňa, na ktorej ich piekli)! Koľko vďačnosti bolo v ich speve, v ich bubnovaní a tanci počas skromného obeda bez mäsa a príloh, ktorý s láskou pripravili, a s pohárom čistej vody. Nijaká recepcia ani hostina nebola taká úžasná! Vidieť obrovskú radosť v očiach detí, ktoré sa spamätúvajú z tráum, získať si ich náklonnosť a otvoriť im nový obzor života, to sa nedá opísať.

O mojom osobnom príspevku nebudem hovoriť, ale chcem vyzvať na otvorenie sŕdc pre ľudí, ktorých možno nikdy neuvidíte, ale viete, že sú. Možno by dobrou výslednicou prežívania pôstneho obdobia bolo, keby si naša farnosť osvojila nejaké dieťa alebo nejaké deti v spomínanom humanitárnom projekte, uvedomujúc si dôležitosť haliera chudobnej vdovy (v našich podmienkach centu), keby sa aj podnikatelia (o ktorých celkom iste nemám mienku, že všetci sú len darebáci, ktorí hľadia iba na svoje zisky) žijúci v našej farnosti zapojili do tohto projektu, a aby sme tak dokázali, že v našich srdciach nie sú bariéry vzdialenostné, rasové, náboženské, ale naopak, že v tomto pôstnom období do nás silne vstúpilo slovo apoštola Pavla, že pred Bohom niet rozdielu medzi Židom a Grékom (Rim 10, 11), niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného (dnes by sme azda mohli dodať: černocha alebo belocha, Slováka alebo Maďara), ale všetko a vo všetkom je Kristus (Kol 3, 11). Veľmi silne tu teda zaznieva výzva neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon, a ten znie veľmi jasne: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom (Jn 13, 34). So želaním, aby sme si mohli povedať Hakuna matata - nemám problém

Váš Daniel Dian