Blumentál
Pán ich povolal do večnosti

V druhej polovici apríla si Pán života

a smrti povolal do večnosti troch svojich služobníkov, z ktorých každý má svojím spôsobom podiel aj na formovaní nás Blumentálcov.

Ó, kňazstvo, ty si večné, tys´ náplň Božej rosy, čo Srdce nekonečné, čo Srdce Krista rosí.

Kňaz, veľduch svojej doby tmy jasom rozsvecuje, lem lásky Božej zdobí a lásku roznecuje.

Kňaz kreslí spásy rysy a sníma z duše masku, kňaz z kríža lásky visí a dáva dušiam lásku.

Ó, kňazstvo nekonečné, čo zažína nám zory, ó, kňazstvo, ty si večné, čo v srdci Krista horí.

Soterius 16. apríla nás vo veku 76 rokov náhle opustil pán dekan Ján Zabák, ktorý celých sedemnásť rokov spravoval našu farnosť. Nechceme sa vracať k jeho životopisu ani k miestam jeho pôsobenia. Nám starším Blumentálcom v súvislosti s jeho vedením farnosti v časoch pre Cirkev neľahkých, ostane v pamäti množstvo detí a miništrantov, ktorí sa každú nedeľu a vo všetky sviatky zhromažďovali okolo Pánovho oltára v Blumentáli. Áno, doslova okolo oltára. Pánu dekanovi patrí vďaka za to, že v tých časoch umožnil v kostole pôsobiť dvom rádovým sestrám, s. Gabriele a s. Kornélii, ktoré dokázali zhromažďovať v našom kostole neuveriteľné množstvo deti. Dnes sú z tých detí dospelí ľudia a mnohých dodnes vídame v tomto chráme. Vďaka Bohu za nich i za tých, ktorí ich formovali. Nech Pán odmení pána dekana Zabáka, že to v tých časoch umožnil.

16. apríla si Pán vo veku nedožitých 84 rokov povolal aj saleziánskeho kňaza Mons. ThDr. Jozefa Heribana. Možno jeho meno nie je mnohým Blumentálcom známe, veď v našej farnosti nepôsobil. Patril totiž medzi tých, čo počas tzv. Barbarskej noci internovali, no podarilo sa im ujsť a tajne opustiť hranice, aby mohli dokončiť štúdiá teológie v Taliansku. A prečo Mons. Heribanovi venujeme spomienku v našom farskom časopise? Bol to veľký syn Slovenského národa a s výsledkami jeho práce sa stretáme napríklad pri čítaní Svätého písma (SÚSCM v Ríme 1995), pre ktoré napísal úvod k jednotlivým spisom i vysvetlivky. Jeho veľkým dielom je Lexikon biblických vied, ktorý vydal v r. 1992. Okrem mnohých vyznamenaní, ktoré získal vo svete, ocenil ho aj prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič, keď mu udelil Pribinov kríž tretieho stupňa za kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky. Nech Pán odmení svojho verného služobníka za všetko, čo urobil pre šírenie viery doma i vo svete, napríklad počas svojho dlhoročného pôsobenia v Japonsku, pri výchove bohoslovcov i na rozličných univerzitách.

19. apríla, v nedeľu Božieho milosrdenstva, vo veku deväťdesiat rokov odovzdal svoju šľachetnú dušu Pánovi Mons. ThDr. František Žák. Z jeho dlhoročnej kňazskej služby nemožno nespomenúť jeho pôsobenie v kňazskom seminári v Bratislave, vtedy jedinom na Slovensku, kde sa ako špirituál nemalou mierou podieľal na duchovnej formácii nejedného z kňazov, ktorí vykonávali svoju kňazskú službu v našej farnosti. No to, čo ho charakterizovalo medzi veriacimi a čo si mnohí pamätáme, bola jeho neuveriteľná schopnosť dostať sa za múry nemocníc, aby odprevadil do večnosti tých, ktorí si žiadali kňaza, a v časoch neslobody Cirkvi im to vedenie niektorých nemocníc odopierali. Okrem dlhých hodín „presedených” v spovednici, priam zázračne sa ocital vždy tam, kde ho bolo najviac treba. Ďakujme Bohu za tohto skromného a nenápadného kňaza, ktorý tak rád v mene Pána odpúšťal kajúcnikom ich previnenia.

Odpočinutie večné daj im, Pane!

Redakcia

Báseň v úvode sme prevzali zo smútočného oznámenia Mons. Th.Dr. Františka Žáka.