Blumentál
Mlčať znamená súhlasiť

Azda nie náhodou práve v tomto čísle v úvodníku spomenul vdp. Dian povinnosť nás, veriacich
katolíkov, vydávať svedectvo o svojej viere, vzdelávať sa a poznať svoju vieru, jej dejiny, no i dejiny národa - tie staršie, ale aj nedávne. Zdá sa totiž, že história sa opakuje a Cirkev bude opäť čeliť čoraz väčším útokom tých, ktorým už sama jej existencia prekáža. V poslednom

období sme toho svedkami nielen u nás, ale aj vo svete.

Pôvodne som chcela písať len o stretnutí
s našimi krajanmi, manželmi B. - americkými

Slovákmi, ktorí nadšene rozprávali o tom, ako si v americkom štáte Pennsylvánia
ctia nášho veľkého krajana, kňaza a vynálezcu Jozefa Murgaša. Rozprávali o tom, ako pomáhal ľuďom, ako sa usiloval, aby sa deti našich krajanov naučili reč, aby sa tak mohli dobre uplatniť v živote, rozprávali o tom, ako Murgaš doslova vlastnými rukami budoval prvý drevený kostolík pre Slovákov - prisťahovalcov, aj o tom, aké zásluhy mal na vybudovaní nového krásneho kostola Božského srdca, ako maľoval obrazy

a predával ich, aby tak mohol finančne prispievať na jeho stavbu. Veľa krásnych
vecí povedali o Jozefovi Murgašovi. Ich slová boli slovami ľudí hrdými na svoju príslušnosť k Cirkvi, na svoj slovenský pôvod a odhodlanými zachovať pamiatku na toho, na ktorého sme doma takmer zabudli. Zaujímavosťou je, že nášho krajana, pána B. ktorý toto svedectvo vydával, v Amerike krstil sám Jozef Murgaš. Smutnejšie bolo rozprávanie o tom, že v USA sa čoraz väčšmi presadzujú snahy likvidovať niektoré katolícke kostoly, predovšetkým tie, ktoré slúžia príslušníkom národnostných menšín. Ako príklad spomenuli to, čo sa ich bolestne dotýka, totiž, že najneskoršie do júla budúceho roka sa musí Murgašov kostol Božského srdca vo Wilkers-Barre v Pennsylvánii, ktorý slúžil komunite Slovákov žijúcich v meste a na jeho okolí, zatvoriť. Naši priatelia hovorili o tom, že sa nemôžu ubrániť dojmu, že likvidácia tohto chrámu je súčasťou celosvetového, zatiaľ možno nie veľmi otvoreného boja proti Cirkvi… Na Slovensku hľadajú pomoc, aby sa Murgašovo dielo zachovalo pre nasledujúce generácie našich krajanov, resp. aby sa aspoň časť toho, čo po sebe zanechal, preniesla na Slovensko. Požiadala som manželov B., aby sami napísali niečo o svojom zápase o záchranu Murgašovho diela i o situácii katolíkov za morom. Aj skúsenosť spoza mora patrí k našej histórii, veď ju píšu naši rodáci. Statoční, ktorí sa usilujú o zachovanie dedičstva otcov! V najnovšom čísle Světla som čítala, že počet katolíkov v USA narastá. A predsa, kostoly sa zatvárajú… Vráťme sa však domov, k úvodníku vdp. Diana a jeho výzve poznávať svoje dejiny. Ich súčasťou, na prvý pohľad možno zanedbateľnou, bola udalosť, ktorú spomenul: to známe stretnutie na Velehrade, keď prevažne mladí účastníci púte dali o sebe vedieť tak, že donútili predstaviteľa vtedajšej moci pridať k menám našich vierozvestov ich titul: svätí. Dnes, 28. júna som niekoľkokrát z úst redaktora našej verejnoprávnej televízie počula povedať, že na Devíne sa na budúci týždeň chystajú oslavy Cyrila a Metoda! Teda opäť im upierame titul svätí a chystáme sa z nich urobiť len šíriteľov kultúry a vzdelania. Nič viac. História sa opakuje. Budeme mlčať a dáme sa umlčať? Pred rokom v čase tohto sviatku sa našim vierozvestom dostalo toľko pohŕdania a zneuznania zo strany masmédií, že si to nedovolili nepriatelia Cirkvi ani v čase jej neslobody u nás. Keby sme boli hrdí kresťania a hrdí občania, museli by byť redakcie médií, ktoré znevažovali našich slovanských hlásateľov evanjelia, zaplavené tisíckami listov a protestov. Nič také sa však nestalo. A tak, aby sme nedráždili a nevyvolávali ešte tvrdšie útoky, mlčíme utiahnutí v ulite. My starší v srdci možno s bolesťou, no ešte s úctou v srdci. Čo však naša mladá generácia živená nepravdami? Veľkosť diela, ktoré pre nás, pre ostatné slovanské národy, ale aj pre celú Európu vykonali sv. Cyril a Metod, ocenil aj Svätý Otec Benedikt XVI., keď im 18. 6. venoval svoj príhovor počas generálnej audiencie: Svätí Cyril a Metod predstavujú klasický príklad toho, čo sa dnes zvykne nazývať termínom „inkulturácia”. Každý národ musí do svojej kultúry zakomponovať zjavené posolstvo a vyjadriť jeho spásonosnú pravdivosť vo vlastnom jazyku. To predpokladá veľmi náročnú prácu „prekladu”, pretože vyžaduje prebratie a určenie adekvátnych termínov, aby sa verne, bez zmeny zmyslu znova predložilo bohatstvo zjaveného Slova. O tomto naši dvaja svätí bratia vydali mimoriadne svedectvo, na ktoré Cirkev pozerá aj dnes, aby si z neho vzala inšpiráciu a správne smerovanie (TK KBS 18. 6. 2009).

X. Duchoňová