Blumentál
Viera nie je pomocná barlička

V predchádzajúcich číslach boli na stránkach Blumentálu uverejnené svedectvá čitateľov o tom, ako sami pocítili Božiu pomoc v neľahkej situácii, v ktorej sa ocitli. To mi dalo odvahu napísať tieto riadky na povzbudenie, aby aj ďalší, ktorí majú podobnú skúsenosť, svedčili o svojej viere jednak v konkrétnej situácii, v ktorej sa ocitnú, ako to urobila neznáma pani v tomto príbehu, no na povzbudenie iných aj na stránkach časopisu.

Nedávno som bola svedkom rozhovoru na chodbe jedného z našich zdravotníckych zariadení. Rozhovor viedli dve ženy. Staršia, ktorá, podľa toho rozhovoru v minulosti prešla ťažkou životnou skúškou a mladá mamička deväťročnej dcérky. Nepatrí sa načúvať rozhovoru iných, no keďže sme sedeli v otvorenom priestore a obidve ženy sa zhovárali polohlasne, myslím si, že som sa nedopustila netaktnosti a že sa jej nedopúšťam ani teraz, keď chcem vydať svedectvo o tom, čo znamená alebo čo môže pre človeka znamenať viera. Pozornosť som zbystrila, až keď som zaregistrovala otázku: Ako ste to dokázali prežiť, ja by som sa asi zbláznila. Neustále myslím na chorobu, a keď si spomeniem na dcérku, hneď plačem. Nevládzem uniesť túto situáciu.

Som veriaca, zaznela odpoveď, a v tom čase som mnohé hodiny trávila v chráme. Všetko som vložila do Božích rúk a okrem toho nás modlitbou sprevádzalo veľké spoločenstvo veriacich. Až postupne sme sa dozvedali, kto všetko a kde všade. Tam bola a aj dnes je naša sila. Viem, že aj teraz je nado mnou mocná Božia ruka, že Boh riadi naše životy a že nás posilňuje, ako nás posilňoval doteraz a že modlitby tých, čo prosia, neostanú nevypočuté.

Na tvári mladej ženy sa objavil údiv a jej nechápavý pohľad svedčil o tom, že táto mladá mamička nemá potuchy o tom, akú silu môže človeku dodávať viera. Jej susedka sa na chvíľu odmlčala. Potom povedala: Budem na vás myslieť v modlitbách, aby vám Boh dal silu, predovšetkým duševnú silu. Potom ľahšie zvládnete aj chorobu. Viete, viera v Boha nie je nijaká barlička, o ktorú sa podopierame, keď nami zatrasú nejaké nečakané udalosti. Viera v Boha je úžasná sila a keď ju pociťujeme, všetko je ľahšie. Nie je to len nejaký pocit. Je to skúsenosť každodenného života opravdivo veriacich ľudí…

Odvtedy myslím na neznámu mladú ženu a v modlitbách sa obraciam na Pána, aby ju posilňoval a aby sa jej dal poznať. Iste nie svojou vinou nestretla Boha. Možno jej rodičia nemali odvahu v časoch minulých prihlásiť sa k viere, možno ho sami nepoznali, možno… Chcela by som preto poprosiť čitateľov nášho farského časopisu: Slávime narodenie Pána, tešíme sa z príchodu Božského dieťaťa, v ktorom vtedajší svet nespoznal očakávaného Mesiáša. Myslite občas v modlitbe na túto mladú mamičku a na jej rodinu, aby sa jej Pán dal poznať, aby spoznala toho, ktorý dáva silu v ťažkostiach, aby spoznala láskavú ruku nebeského Otca i Ježišovej a našej Matky, Panny Márie, aby nepodľahla zúfalstvu, a aby jej Pán vrátil zdravie, a obdaril ju pokojom takým potrebným na zvládnutie ťažkých okamihov života. Obdarme túto rodinu a možno i iných, hoci aj neznámych trpiacich vianočným darčekom v podobe modlitby pri Ježišových jasličkách. Pane, požehnaj tých, ktorí túto výzvu prijmú i tých, za ktorých budú prosiť.

Nataša M.