Blumentál
Pavlove inšpirácie na post

Vsiedmej časti Školy Pavlovho slova sa arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský zaoberal pôstnym sebaobmedzovaním v Pavlových listoch. Pavol ponúka viacero inšpirácií na pôst. Základnou podmienkou efektívnej askézy je správny motív.

Kolosania konali skutky sebazapierania, ale Pavol ich karhá pre falošnú motiváciu. Tak aj nám pripomína, aby sme mali pred očami jediný cieľ - Krista. Druhou výzvou je kresťanská askéza, ktorá spočíva v odstraňovaní nezriadených túžob. Vonkajšia prax má pomôcť umŕtvovať náš egoizmus a otvoriť si srdce pre lásku k Bohu a blížnemu. Tretia výzva sa týka skvalitnenia ľudských vzťahov. Efektívne prežívanie pôstu sa prejavuje v otvorení očí a srdca pre potreby blížneho. Skutočná askéza teda nie je pre „získanie” spásy, tú dáva Kristus zadarmo skrze vieru, ale pre zosúladenie života s vyznaním.

Keď som bola dieťa, neexistoval televízor, mobil, počítač, CD, DVD, MP 3-4-5, bábika Bárbi, žuvačky ani množstvo ďalších vecí, bez ktorých si život dnes ťažko vieme predstaviť.

„A nenudili ste sa?” - pýta sa nevinne dnešné dieťa. Určite nie, dokonca to slovko „nuda” sme vôbec nepoznali. Boli rozprávky, ktoré nám čítali naši rodičia, básničky, ktoré sme sa učili naspamäť, knihy, hudobné nástroje, výlety do prírody, šantenie s kamarátmi po dvore, na lúke, v lese a samozrejme príprava do školy a rôzne práce okolo domu, ktorými sme pomáhali rodičom. Aj dnešné deti zažívajú toto všetko, ale v akejsi instantnej - rýchlorozpustnej podobe. V televízii, na CD a iných nosičoch nájdu rozprávky, hry, cesty okolo sveta, dokonca cesty do vesmíru aj do ľudského tela, hudbu a množstvo filmov s rôznymi príbehmi a situáciami zo života, napríklad, ako sa starať o zvieratká, kvietky, ako pomáhať druhým, ako sa správať a pod. Vedomosti nie sú až také dôležité, veď všetko je na webe, stačí zvládnuť pár klávesníc. Nedávno som čítala, že v Anglicku prieskumom zistili, že 40 % detí nevedelo, odkiaľ máme vajíčka, t. j. asi nikdy nevideli sliepku. Možno si mnohí pomyslia, že čo je to za kritérium nedostatku vedomostí, keď niekto nikdy nevidel živú sliepku. Kto však raz v živote držal v ruke práve vyliahnuté kuriatko, vie, o čo taký človek prišiel. To na webe nenájde. Ten pocit zázraku života, teplo, hebkosť, odovzdanosť, dôverčivý pohľad, jemný štebot, pichľavé pazúriky a hladný zobáčik. To všetko sa skrýva vo vajíčku, o ktorom si niektoré deti myslia, že ho vyrobili v továrni. Pretože dnes máme všetko akoby v konzerve a môžeme si to užívať podľa času a nálady. Všetko rýchlo a bez veľkej námahy. Tak sa pomaly aj my stávame instantnými ľuďmi a niekto sa veľmi usiluje z nás takých urobiť. Povedzte však, vyrovná sa instantný guláš narýchlo zaliaty vriacou vodou a zhltnutý postojačky tomu pravému, kotlíkovému, uvarenému nad ohníkom na brehu rieky, za splnu mesiaca, pri tichom speve, alebo štebotaní vtáčikov ukladajúcich sa na nočný odpočinok? A keď som to už trochu prehnala, aspoň ku krajcu čerstvého chleba a poháru vína (kým aj tie nebudú instantné)?

Život nezastavíme a instantné veci nám ho uľahčujú a pomáhajú nám držať krok s vývojom. Seba však môžeme občas zastaviť. Práve pôstne obdobie má byť takým časom zastavenia, rozjímania, vnikania do hlbších dimenzií. „Konzervy” nám neujdú ani sa nepokazia, ale ten čas zamyslenia a uvedomenia si, kam náš život smeruje, nám raz môže veľmi chýbať.

Pôst je ako výstup na vysokú horu. Trvá dlho, je namáhavý, bolestivý, človek stráca dych a často to chce vzdať. Ale kto vydrží, tomu sa vynaložená námaha vždy vráti v bohatstve zážitkov. Na kopec sa možno vyviezť aj lanovkou, ale ochudobnili by sme sa o zážitky z kvietkov, vtáčikov, chrobáčikov, ktoré po ceste stretneme, o svieži vánok a atmosféru dosahovania víťazstva nad sebou samým. „Načo sa tí horolezci tak namáhajú, veď z helikoptéry majú taký istý výhľad, možno aj krajší?” - uvažujú mnohí. Kto aspoň raz nevystúpil na nejakú tisícovku, ten to nikdy nepochopí. Je to ako život sám. Nevážime si to, čo sme dosiahli bez námahy, no za dosiahnutie čoho sme museli obetovať veľa, je pre nás veľmi vzácne. Aj matka miluje najviac to dieťa, ktoré ju stálo najviac bolesti a námahy, alebo ktoré nie je celkom dokonalé. Ako keby bolesť zbližovala. Bolesť a láska sú si veľmi blízke. Preto by pôst mal aj bolieť, aby sme si aspoň trochu vedeli predstaviť Kristovo utrpenie, a aby sme sa mu v ňom čo najviac priblížili. Preto nás Ježiš tak miluje, lebo nás vykúpil najťažším spôsobom - na kríži. Milujme ho aj my. Odplácajme sa mu rovnako, nesme svoj kríž s láskou.

Táňa Hrašková